Rád varím a žehlím. Kým sa pečie prvá várka zvešiam prádlo. Aviváž dodala kúskom oblečenia tú správnu vôňu. Kvetinová vôňa s jemným nádychom mentolu. To je moja obľúbená. Začnem žehliť. Zohriate vlákna textilu a prímes vôní stúpajú spod kovového rozpáleného bežca žehličky. Jeden kus prádla za druhým. Ide mi to od ruky. Počas žehlenia občas zamiešam kapustnicu. Robím ju podľa svojho receptu už niekoľko rokov. Márne sa mi občas snaží kdekto nahovoriť že pozná lepší recept. Moja je najlepšia. Kto ju ochutnal vie o čom hovorím. Skôr ako dožehlím pozriem cez sklo sporáka na lesklý povrch medovníkov. Nesmú sa piecť príliš dlho aby nevyschli. V pravý okamih ich treba vybrať. Potom sú vláčne a rozplývajú sa v ústach. Vyžehlené prádlo odložím. Doprala totiž pračka a musím vyvešať ďalšiu várku. Je to taký malý hlavolam ktorý zvládnem v okamihu. Každý kus potrebuje inú polohu na sušiaku. Veľký kus a malý kus. Každý treba ináč zachytiť aby sa prádlo nedotýkalo a veľké kusy nestuchli nedostatkom vzduchu. V správnom okamihu vyberám medovníky a vkladám ďalší plech. Veľa nechýbalo a bolo by neskoro. Vyschli by. Ale akosi podvedome som to stihol. Nerobím to prvý krát.
Zamiešam kapustnicu. Naberiem na čistú lyžicu malé množstvo aby som ochutnal. Jej chuť treba správne nastaviť. Treba to správne odhadnúť. Chuť z lyžice dozneje a ked kapustnica cez noc postojí vtedy vznikne tá pravá symfónia chutí. Na jazyku cítim že je to v poriadku. Zľahka zamiešam aby som nezbil dohromady všetko to pevné čo v nej pláva. V sitku mám pripravené zemiaky. Opatrne ich vysypem a chvíľu pozerám či sa všetky utopia.
Okná som umyl ráno. Skôr ako zoberiem vysávač odnesiem sušiak s prádlom na balkón. Na studený vzduch nech sa nadýcha. Rýchlo povysávam veď prach ani nestihol nasadať od posledného upratovania. Druhý plech medovníkov sa dopiekol. Vyložím ho na vrch sporáka. Nech sa ochladia vedľa seba. V chladničke mám polevu s ktorou ich večer ozdobím. Ked sa vrátim z piva.
Nasilu musím ísť večer do Pubu. Spravím s kamarátmi pár pív. Ohovoríme polovicu Slovenska. Futbal stojí za prd. Tak skritizujeme nohy našej tenistky. Niežeby boli zlé. Ale prečo ich nemá ako Body. Čo tam po jej podaní. Dáme pár panákov. Pár „frtánkov" proti chrípke. Dnes budeme nadávať ako pohani. Na celé sviatky. Na ten stres a paniku okolo pár dní v roku. Vychválime do neba naše ženy a priateľky. Ako to všetko dokážu postíhať. Všetko si dokážu tak super zorganizovať. A ešte aj dobre vyzerať. My to nevieme. Sme v určitých veciach neschopný. Treba to síce trochu i zahrať. Vieme uvariť len jedno jedlo a desne pikantné. Žehlenie nás bolí a malé kusy nevieme rozmotať, preto nám to dlho trvá. Zaberie ak spálime obľúbené tričko našich polovičiek. Nevysávame v správnom okamihu. Hlasy hercov z tele novely a zvuk vysávača nejde dohromady. Ak začneme po titulkoch radšej sa pustíme opravovať zásuvku. Prach utierame zásadne tam kde to nie je vidieť. Predmety na poličkách nedvíhame. A tie vyššie ignorujeme. Okná umývame po jednom celý týždeň. A slovo POTOM a NESKOR vieme vyskloňovať vo všetkých pádoch. Sme stvorení na iné veci. Máme to v génoch. Sme chlapi. Sme z inej planéty. A ešte naša vláda to je dobrá téma. Skončíme neskoro v noci. Zajtra sa hrá hokej tak to veľmi nenatiahneme. Aby bola doma pohoda.
Ja ešte večer ozdobím medovníky. Zajtra budem piecť vanilkové rožteky. Zvešiam prádlo a vyžehlím. Pôjdem kúpiť stromček. Vôňu živého nič nenahradí. Som už raz taký. Rád varím a žehlím.
