Tiež som dokázal zdriemnuť si len tak, niekde postojačky a zažiť ten krátky spánok, ktorý občas prináša podstatne viac síl ako dlhý odpočinok. Zatvoriť oči, padnúť do sna a hneď precitnúť. Celé v priebehu pár sekúnd a za odmenu, prekvapivá sviežosť vedomia.
Tak dávno som sa rozhodol oddýchnuť si v čakárni železničnej stanice. Vlak mal prísť za tri hodiny. To je dosť dlhý úsek na kvalitný odpočinok. Bola to malá, prázdna čakáreň s niekoľkými lavičkami z dreva. Ja zvláštne, že v čakárňach nebývajú lôžka s perinou a nadýchaným vankúšom. Spáči by si určite prišli na svoje. Drevený matrac je ale dobrý podklad pre unavené telo. Vybral som si jednu lavičku v rohu a svoje metre usporiadal ležiac, do vyhovujúcej polohy. Pod hlavu zapasoval batoh a bolo ustlané. Zaspal som hneď. Precitol som na buchnutie vchodových dverí.
Do čakárne vstúpili dve dievčatá s batohmi a naskenovali moju jednoznačnú polohu. Sledoval som ich cez prižmúrené oči, technikou, ktorou som u starej mamy sledoval filmy pre dospelých. Dievčatá sa posadili na lavičku oproti, vyzuli vibramky, opreli sa jedna o druhú a prikryli károvanou dekou. Mať spoluspáčov je fajn, človek sa hneď uvoľní a cíti sa ako dôležitý člen ospalého týmu.
Už som zaspával iba na chvíľky, cítil som zrazu zodpovednosť a neviem presne za čo. Po polhodine mojich niekoľkých, drobných spánkových udalostí jedno z dievčat vstalo a kráčajúc po špičkách sa približovalo ku mne. Takto vzniká história, pomyslel som si a s prižmúrenými očami sledoval jej kroky. Ešte som skontroloval hodiny na stene, aby som vedel koľko je hodín, aby som mal čo najviac podrobností, keď budem rozprávať neveriacim poslucháčom, ako som nevedel čo sa bude diať.
Dievča pristúpilo úplne ku mne a opatrne sa nahlo. Oboma rukami ma chytilo za bundu a trénovaným hmatom ma prevrátilo na bok. Otvoril som prekvapene oči. Chrápeš. Príšerne chrápeš. Povedalo mi a vrátilo sa spať ku svojej spánkovej opore.
