Široké ramená s pletencami svalov, bicepsy ako kolesá a stehná svalnaté ako kôň. Prečo práve ja musím byť tak namakaný, zúfal som a márne hľadal na svojom tele aspoň gram tuku, aby som sa obveselil. No pod kožou iba vlákna svalov, sa hrali s mojím zúfalstvom.
Hneď v ten deň som začal na sebe pracovať. Rituálne som sa zbavil chlebíkov z pufovanej ryže a zeleninu vrátil prírode. Zvýšil som príjem kalórií a obmedzil pohyb na minimum. Bojoval som, prekonával som sa a zápasil s pokušením dať si aspoň sústo zeleninového šalátu.
Sníval som o sóji a túto túžbu zajedal klobásou. Prahol som po kuracine na pare a miesto toho jedol pečenú kačku s kapustou a knedľami. Snívalo sa mi ako cvičím s činkami, robím tisíc brušákov, či ako s číslom na hrudi bežím maratón s ostatnými. Desivé sny, keď som mal pocit, že som zlyhal.
Ale nakoniec som to zvládol. Dnes mám konečne poriadne brucho a hoci to bola dlhá cesta, plná odriekania, stálo to za to. Treba len veľmi chcieť, treba sa prekonať. Musím dodať, že som sa počas celej doby riadil vlastnou intuíciou a nepoužil som literatúru ani žiadne prípravky. Len môj um a odhodlanie.
Mám ešte rezervy, musím na sebe veľa pracovať. Som trochu tučný, ale dokázal som to úplne sám.
