V cukrárni som zhltol presladený zákusok. A želé z ovocia ktoré nikdy neviselo na strome. V múzeu som pozoroval zvieratá, ktoré nikam neutečú. Zdeformovaný davom som potom stál bokom a snažil sa opäť na seba podobať. Dav obchádzal chlapa v špinavom oblečení, ktorý sedel pod stenou domu a načahoval ruku. Druhou sa opieral aby nespadol. Občas niekto hodil mincu pred neho. Dopadali na zem vedľa ostatných. Neďakoval, z úst mu vychádzal zvláštny zvuk. Mal barlu. Všimol som si, že ju mal položenú vedľa seba. Párik mladých ľudí, držiac sa za ruky ho míňali ako ostatní. Mladík vytiahol z vrecka ruku, v dlani mal mince. Pár ich hodil na zem, na kamennú dlažbu. Potom chytil svoje dievča za ruku a kráčal ďalej. Po pár krokoch zastali. Mladík sa otočil a vrátil sa k chlapovi sediacemu na zemi. Chytil ho za ruku, ktorú načahoval k ľuďom a pomohol mu vstať. Podal mu barlu a tašku ktorá bola na zemi. Mince ostali ležať na kamennej dlažbe.
Stál som v električke ktorá už doslúžila a videl ho ako kríva preč, opierajúc sa o barlu. V tlačenici pasažierov som čakal, že cez okno sa zjaví ten obraz ešte raz. Aby som sa znova pozrel na neho ako tam sedí, pozrel sa lepšie. Vnútri to škrípalo. Spomalil som. Električka vŕzgala a natriasala všetky telá rovnako s tanečnou presnosťou.
