Ich malí, zákonom povolení psi mi ovoňali tašky. Aróma zeleniny ich nadchla, jeden z nich zívol a ten druhý mi tiež ostal v ceste stáť. Viditeľne som hral neviditeľného, no skúseným dámam neunikne žiaden pokus amatéra. A za zlý herecky výkon rýchlejšia položila otázku, smerovala na mňa. To máme ale babie leto susedko, čo?
Na čele sa mi nazbierala z potu kvapka, nebola unikátna, no bola viditeľným dôkazom horúceho dňa začiatkom októbra. Odvážne som na otázku prikývol, veď nech sa deje čo sa má. Takéto babie leto tu už dávno nebolo, povedal som a dúfal, že nemí spoločníci dám budú vetu považovať za povel na rozchod. Ku kvapke na čele sa pridala ďalšia, rukoväte tašiek mi ostro zarezali do prstov.
Ale bolo, odvrkla prvá, ja si pamätám aj v novembri také babie letá, že až. Druhá sa prekvapene zachvela; V novembri? No nehovor! Psi sa vydali za chvostmi, intenzita hlasu bola varovná. Čo ty môžeš vedieť, veď máš iba sedemdesiat rokov, nedala sa prvá, skúsenejšia, zrejme tá staršia.
