Ľudia s poruchou lietania, sú povinný sa počas jazdy držať. To niekto napísal na opierku predo mnou. Zasmial som sa, i tomu, ako ten menší karhal väčšieho.
„Si somár, každému len prikývneš. Ty nemáš vlastný názor?" Áno, treba mať vlastný názor a povedať ho každému a šíriť ako choleru.
„Mám. Ale nik sa ma nepýta." Povedal ten veľký, len čo toho malého poslal tam, kde chrbát prestáva mať pekné meno. Prišlo mi ľúto toho opitého obra, čo je však lepšie, ako keď sa za niekoho cudzieho hanbím. Stáva sa. Ako keď ten malý vyzval prítomných, aby sa ho spýtali čo si myslí, na jeho názor.
Pravda je taká, že ten väčší ,by toho menšieho bez problémov zjedol, na dvakrát. Ale pravda je tiež taká, že takí obri sú takmer vždy dobráci, od kosti. Dá sa na nich drevo kálať, nechajú sa natrieť na chleba. Tak ako tento. Obrovský, silný, hydraulický, mechanizmus a srdce z knižnice.
