Dopadla na zem, kde pri kontakte s rozpálenou podlahou žalostne zasyčala. Obláčik pary sa stratil pri nohách. Chvíľu som sa bránil pekelnej teplote, kým som to vzdal a vzduch sa ma dotkol vrelo. Na hrudníku Batman, na chrbte isto Južná Amerika a tvár ako účastník olejovej seansy. No nedalo sa to zvrátiť.
Sledoval som ale chlapíka v obleku, sediace vedľa mňa. Košeľa zapnutá, kravata na uzol. Akoby sa ho tých, minimálne štyridsať stupňov autobusových vôbec netýkalo. Premýšľal som ako je to možné, že niektorí ľudia majú výnimku z teploty, že sú tepelne odolní. Spokojne dýchal, čelo suché. Na hlave ofina, leskla sa gélom.
Rátal som zástavky a každé otvorenie dverí vnímal ako dar vodiča. Otvoril dvere a rýchlo zatvoril, chladnejší vzduch uviazol na schodoch. Ostávali mi ešte štyri zastávky, vtedy som sa otočil na prísediaceho chlapa. To máme dnes ale príšerné teplo, povedal som mu len tak do dialógu. Mrkol okom, potom druhým, zachveli sa mu pery. Na čele sa mu vytvorila magická kvapka potu.
Utrel ju a zrodili sa ďalšie. Keď ostávali ešte tri moje zastávky, on vyzeral ako by ho niekto oblial vedrom vody. Ešte dve zastávky a košeľu mal rozopnutú, kravatu v ruke. Ešte jedno otvorenie dverí a budem zachránený, tak som si pomyslel kým sa chlapíkovi na čelo nalepil posledný trs ofiny. Prepáčte, nechcel som, povedal som mu a mal celkom výčitky. Len pozrel na mňa a snažil sa pousmiať. Majte sa pekne, povedal. Aj vy sa majte dobre, tak som reagoval a banoval, že som nepovedal, výborne. Z konca nosa mu odkvapla kvapka potu zmiešaná s gélom. Za desať bodov to bolo určite.