Stačil mi na to palec, ďalších deväť prstov sa cítilo ukrivdených. Bolo odporné, takto s nahrávkou mi liezť do ucha. Pri monológu sa vôbec nepotreboval nadýchnuť a hrubý manuál vtesnal do niekoľkých sekúnd môjho života. Slovami s frekvenciou šijacieho stroja, nafúkol moju hlavu verbálnymi zážitkami.
Za niekoľko dní mi hlas volal zas, postup sa opakoval. Slušne som poďakoval ešte v zárodku, do jeho monotematického prednesu. Myslel som že to postačí, že automat vyhodnotí svoju snahu ako neúspech a ďalší hovor neuskutoční. Ale volal tretí krát. Nechal som ho vyzvoniť, veď nech sa nacengá a potom som volal späť. Nachystaný, odkašľaný, pripravený sa rozohniť, rozčúliť a nahnevať. Ale dovolal som do spoločnosti, kde sú hovory nahrávané a spoplatnené. Hovor som prerušil a použil na to deväť ukrivdených prstov.
Nevadí, keď mi niekto volá a vybíja mi batériu. Desí ma ponurá vízia, že sa takto raz budú ponúkať všetci a so všetkým. Po chvíli mi telefonovala akási slečna, vraj či som im volal, prezradila za koho hovorí a že majú pre mňa skvelú ponuku. A ja, či takú, že už mi nikdy nebudú volať. A ona, že sa to týka mobilného operátora. Povedal som jej, že jedného už mám, môže si byť istá, veď by sme náš rozhovor nemohli uskutočniť.
Uznala, tak jej vravím, že niečo pre mňa môže urobiť. A ona, že čo a predzvesť sekundovej tarifikácie zacvakala vzduchom. Požiadal som ju, nech mi nadiktuje moje číslo, že si ho nepamätám, aj preto že si vôbec nevolám. Poprosil som ju potom, nech mi už na to pekné telefónne číslo nikdy nevolá.
