Chvíľu som mu tú loptičku kopal, bránkou bola lavička. Chytil všetky moje kopy, mal postreh, bol sústredený ako naozajstný hráč. Potom sa mi podarilo kopnúť strelu ktorá sa točila, falš oklamal oko brankára. Strela cinkla o tyčku a skončila v sieti, štadión burácal. Vravím mu, to bolo za tri body. Videl som, že sa pousmial.
Počas prestávky chlapec kontroloval novú hokejku, či ju veľmi neoškrel. Ja som si prehadzoval tenisovú loptičku z ruky do ruky a komentoval to ako večný súboj oboch rúk. Zrazu pravá nestihla zachytiť hod a loptička mi vypadla. Keď mi ju chlapec podal, povedal som mu že keď som bol malý, mal som stolný hokej a často som organizoval majstrovstvá sveta pravej ruky proti ľavej a naopak. Vždy som mal istého jedného diváka.
Chlapec sa uškŕňal a sledoval moje famózne hody. Vtedy ľavá nestihla spracovať hod a loptička mi vypadla. Čo to je? Mrzuto som zašomral, nad svojou nešikovnosťou pokrútil hlavou. Chlapec loptičku mrštne zdvihol a podal mi ju, povedal, to je predsa remíza.
