Jéj, ten váš už chodí, ten je ale šikovný. Povedala jedna druhej. My sme tiež tak skoro začali. Že? Dodala Jedna a pohladila svojho synčeka po tvári. Druhá pyšne pozrela na svoje šikovné chlápätko. Ono pozeralo na výťahové dvere, nevšímajúc si rozhovor a zabúchalo na ne pästičkou, tušiac za nimi dobrodružstvo.
Zlatúšik môj, šikovný je, len s pipíkom musíme k doktorovi. Povedala Druhá a chcela ďalej pokračovať, ale Jedna jej slová ukradla a upokojila ju. Á, to nič nebude, my to tiež máme za sebou, že? Spýtavo pozrela Jedna na svojho synčeka. A kým som ho od plienok odučila, to trvalo. Aj s pocikávaním sme mali problémy, ale napokon sa podarilo. Že? Potom láskavo pozrela na svojho chlapca.
On vedel, že vrava je o ňom, hoci to už bolo dávno a mnohé si už možno ani nepamätal. Ale mama, všetko snáď nemusíš. Prehovoril pokojne chlap, so šedivými vlasmi a milo pozrel mame do očí.
