Privolal som výťah. Ten vedomý si svojich možností a držiac sa jasného programu, namotal lano, aby sa dostal k vyšším požiadavkám jedincov. Bol som na prízemí a susedkin pes mi ovoniaval topánky. Tiež by som ho ovoňal, no nemusím, viem čo je zač.
Vylosované čísla vystúpili a vyprázdnili žrebovacie osudie. Potom sme nastúpili my. Výťah sa pohol, žalostne zastonal nad rannou záťažou. Pes mi pozrel do očí a vzápätí sa ma suseda pokúsila trafiť otázkou. Jéj, vy ste opálený, že ste boli pri mori? Nie, bol som na iných brehoch. Reagoval som vyhýbavo, no zanechal breh pre pocit istoty. Dnes nejdete do práce? Skúšala zamieriť a mierne sa natočila, aby rozumela prípadnej odpovedi. Zamietavo som pokrútil hlavou. Idete z nočnej? Vyzvedala, aby doplnila informáciu do databázy o zvláštnom pohybe osôb. Á, ešte máte dovolenku. Radostne strelila a ja som jej nadšenie radikálne vymazal negatívnym potočením hlavy.
Jackpot nepadol. Viezli sa na vyššie poschodia konštantnou rýchlosťou. Pes sa začal potiť a posmešne na mňa vyplazoval jazyk. Telepaticky som mu tlmočil, zákaz smiechu v uzavretých priestoroch. Nebudem jej predsa hovoriť, že som už bol na ceste do práce, no musel som sa vrátiť domov. Ráno som si namiesto mobilu zobral ovládač televízora. Dovolenka okrem opálenia, zanechala aj iné stopy.
