Do dvora vošlo auto. Bránu som nezatvoril, hoci som nikoho nečakal. Tmavé okná zastavili priamo predo mnou. Stál som tam len v trenkách, obutý v šľapkách, na koži v pote utopených komárov. Na palci krvavý mozoľ od kosačky, za sebou dom z nepálenej hliny.
Otvorili sa dvere a vzápätí, po vychladenom vzduchu vystúpila tetina palica a napokon ona. Priviezli ju. Staručká žena z predklonu pozerala na mňa, kým som sa nepredstavil. Mocne ma stisla jednou rukou. Kovový hrot jej palice urobil do dlážky sedemnásť dier, kým prišla do izby k mojej mame.
Prišla aj suseda z druhej strany Duše, prehojdala krokom lávku cez vodu, na dvore vyhrabala čiernymi sandálmi steblá z pokosenej trávy. Vreckovka v jej ruke sa čo chvíľa vzniesla na čelo, utrela pot a schovala sa v dlani.
Varil som kávu, krájal koláč a nosil vodu zo studne. Čakal na zavolanie. Oknom sledoval slnko ako zapadne.
Sedeli v izbe za privretými dverami. Ženy a ich priateľstvo. Dýchací prístroj ticho priadol na chodbe, priesvitná hadička ležala na zemi ako had, čo sa im vplazil do súkromia popod dvere. Počul som ticho, plač a smiech.
