Krém vtieravo voňal, vnikal do nosa, do kože. Snažil som sa ležať a intenzívne myslel na teba. Predstavoval som si tvoj hlas, aký asi je. Lebo vždy keď si mi volala tak som to nestihol. Nespomínam si či som niekedy ja volal tebe. Ani som neskúšal, čo keby bolo obsadené.
Kamene ma príšerne tlačili. Zobral som si na ležanie obliečku na paplón. Je ľanová, nefarbená. Na vlhkých kameňoch z nej bolo cítiť aviváž, hlinu a arómu vody. Chlapec učil plávať omámenú rybu vo vode. Bolo zvláštne sledovať, ako jej hýbal chvostom, tlačil ju hlbšie do vodu. Ryba sa nechala. A ďalší kamaráti vo farebných tričkách ho povzbudzovali, dávali rady, akoby nič iné nerobili len školili ryby, ktoré zabudli plávať.
Keď ju nechal tak, trochu sa vlnila. Na brehu medzi chlapcami stál chlap a sledoval tú rybu. Sledoval chlapcov a pozrel na ženu, čo stála po pás vo vode a na rukách držala psa. Pes inštinktívne cítiac vodu plával v horúcom vzduchu, zaberal nohami. Chlap povedal, nech rybu vyberie a položí na breh. Ryba chvíľu pokojne ležala na drobných kameňoch. Otvára ústa, žiabre pracovali. Začala hýbať chvostom, plieskať, až poskakovala. Chlapec ju zdvihol a takú nepokojnú ju položil do plytkej vody a ona odplávala.
Vzduch sa vlnil, tancoval vystrašene, akoby sa bál dotknúť rozpálenej pláže. Ryba čo necítila vodu už vplávala do chladných miest. A on stále tancoval, na malom priestore hral svoje predstavenie, pred kopou omámených divákov. Chlapci začali hrať futbal na malom priestore. Lopta sa niekoľkokrát zakotúľala ku mne. Hodil som im ju a oni zaďakovali.
