Naši hokejisti na nich po vzniku samostatného Slovenska bojovali ako o život, chceli dokázať, že majú na tých najlepších a priniesť domov v neľahkých dobách pocit šťastia a hrdosti. Práve hokejisti nový štát pozitívne zviditeľňovali v USA, Kanade a inde, a postupne si vydobyli medzinárodný rešpekt a uznanie. Veľkou devízou bola ich bojovnosť, obetavosť a tvorivosť. Slabinou bola nedisciplinovanosť, premotivovanosť, nedôraznosť a zbrklosť - skrátka psychika, pre ktorú neraz zbytočne prišli o víťazstvo. Príkladom bol boj o bronz na olympiáde vo Vancouveri 2010, kde Slováci s Fínmi po 2. tretine vyhrávali 3-1 a náskok trestuhodne premárnili.
Vždy som obdivoval českú rozvážnosť a chladnokrvnosť (nie žeby Česi nemali srdce) , ktorými spolu s inými kvalitami dosahovali hokejisti našich západných susedov svetové úspechy. Práve táto psychická výhoda v minulosti často dominovala vo vzájomných dueloch so Slovákmi. Čím viac naši chceli, tým viac im to zväzovalo ruky a nohy. Hovorilo sa tomu komplex mladšieho brata. Česi veľmi dobre vedeli, čo na nás platí. Vyrútili sa na nás od začiatku, dali dva-tri góly a bolo po zápase. Časom sa aj tento komplex podarilo prekonať – v pamätnom boji o bronz v Helsinkách pred deviatimi rokmi sme vyhrali 4-2 s geniálnym gólom Pavla Demitru. Treba však povedať, že úspechmi nabažení Česi vtedy po sklamaní z vypadnutia z finále nehrali na 100 percent.
Slovenskí hokejisti mali viackrát na svetové prvenstvo, ale chýbal povestný krôčik. Hokejový boh však na nich nezabudol a dožičil im (a nám) vytúžené zlato v Göteborgu.
Postupným odchodom slovenskej hokejovej generácie vychovanej v Československu prišla na MS stagnácia a výrazné neúspechy. Angažovanie Kanaďana Glena Henlona za trénera bola zaujímavá, ale neplodná skúsenosť. Aj keď profesionál, predsa bol značne odtrhnutý od slovenskej reality (vrátane psychickej).
Keď Slovenský hokejový zväz angažoval za trénera Čecha Vladimíra Vůjtka, nič lepšie sa asi nemohlo stať. Skúsený, na pohľad vľúdny, ale prísny človek, „pán tréner“, ovenčený úspechmi z KHL a aj životom spätý so Slovenskom „vidí“ do duše Slováka a je realistom, v tom, čo môže za daných okolností na súperov platiť. Podarilo sa mu zostaviť a „naladiť“ víťazný tím. Samozrejme, oddrieť na lade si to musia samotní hráči.
Je pikantné, že v boji o finále sa stretnú Slováci s domovskou Vůjtkovou krajinou. Nech už to dopadne akokoľvek, som mu a našim hokejistom nesmierne vďačný, že priniesli na Slovensko opäť pocity eufórie, a že poslali domov kanadské „hviezdy NHL“.
V každom prípade verím a prajem slovenskej hokejovej družine úspech, ktorý Slovensko potrebuje ako soľ. Je to totiž ten najlepší príklad pre naše mladé generácie, politikov, aj nás všetkých, ako dosahovať úspech súdržnosťou, obetavosťou, talentom, odvahou a zdravým sebavedomím - bez korupcie, rodinkárstva, sebectva a podrazov.
