Kde je Apúlia
V skratke, v Taliansku. Na potreby tohto článku to však upresním. Predstavte si Taliansko. Vyzerá ako čižma s podpätkom. Nuž, a presne ten podpätok je región, ktorý sa nazýva Apúlia. Hlavným mestom je Bari, ktoré leží pri Jadranskom mori a presne oproti nemu je čiernohorské mesto Bar.
Donedávna bola táto oblasť úplne zabudnutá. Veď čo tam, pravda? Svojím spôsobom je to pochopiteľné. Apúlia leží na juhu, čo znamená, že je to poľnohospodárska oblasť. Žiadne extra kopce, hory, prírodné úkazy ani historické pamiatky na každom kroku.
Odvšadiaľ je tam ďaleko a ani sami Taliani z priemyselnejšieho severu sa sem nejako príliš nehrnú. Z Ríma je to 450 km, z Milána 900, z Bratislavy 1 500 a to už ani nevravím o Partizánskom. No a vaľte sa taký kus cesty niekam, kde nič nie je (ako kedysi povedal klasik o slovenskom východe). A tak sme sa tam teda vybrali.
Čo teda v Apúlii
Pravdepodobne iba úplný cestovateľský ignorant ešte nezaregistroval trulli domčeky. A práve tie sú najhlavnejšou atrakciou regiónu. Trulli sú presne to, kvôli čomu sa tam jazdí. Sú to domčeky s kupolovitými strechami a pôvodne mali slúžiť ako sklady, dočasné obydlia, prípadne stajne. Neskôr slúžili v podstate na všetko. K jednému domčeku sa pristavovali ďalšie až vznikli celé väčšie usadlosti. Dnes sa stavajú trulli domčeky ako moderné ubytovacie zariadenia so všetkým pohodlím pre hostí.
A prečo vyzerajú ako vyzerajú?
Trulli domčeky majú široké múry, na ktoré sa v dvoch vrstvách ukladali vápencové kamene. Najlepšia teória prečo ľudia na seba tieto kamene vrstvili len tak nasucho bez použitia malty vraví, že ľudia v Taliansku v 17. storočí platili veľké dane z novostavby. Za novostavbu bolo považované všetko čo malo strechu. A keď teda prišiel nejaký poverený úradník dane vyberať, obyvatelia narýchlo rozobrali strechu a tvárili sa, že nerozoberajú, ale že práve stavajú. Najviac a najzachovalejších je ich v dedinke Alberobello. Inak sú však roztrúsené takmer po celej Apúlii.
Kraj oleja
A okrem trulli domčekov je tam ešte roztrúsených množstvo olivovníkov. Keby ste sa vybrali z Alberobella do mesta Monopoli, kde sa nachádza aj jedna z najznámejších pieskových pláží regiónu, otvorí sa pred vami nádherný výhľad na les. Ten je tvorený zhruba z 1 milióna olivových stromov. To číslo som si nevymyslel, tak to Taliani reálne spočítali. Apúlia je jednoducho región olivového oleja. I keď aktuálne majú problém.
Olivovníky napáda baktéria Xylella fastidiosa a tie vysychajú rýchlym tempom. Nielenže nikto nevie, ako sa tej hnusoby zbaviť (nemajú tam nášho Igora, ktorý by im iste poradil), ale navyše panujú obavy, že môže začať napádať aj iné druhy stromov. A to už by bol celkom iný problém. Každopádne olív bude tento rok málo, oleja tiež a ako inak, bude drahší.
A ešte sú tam mestá
Buďme spravodliví. V Apúlii nie sú len polia a sady. Sú tam aj mestá, v mestách sú hradby, za hradbami sú úzke uličky, starobylé domy a veľké chrámy. A sú tam aj hrady. Apúlia je v Taliansku a to znamená, že ak nie v úplnej kolíske civilizácie, tak určite v krajine, v ktorej sa písali dejiny. Na tomto území sa chvíľu zdržal takmer každý, kto mal do chodu sveta čo povedať. Od Grékov cez Germánov, Byzantíncov, Osmanov, Arabov, Španielov, Francúzov, starých Slovänov...(no dobre, tak Slovänov nie).
A na počudovanie, každý z nich tak nejako aspoň zľahka akceptoval kultúru, architektúru, jazyk a vedomosti predchádzajúcich obyvateľov. Preto sa tam nič nebúralo, neničilo, skôr naopak, nadväzovalo sa na tieto vedomosti a zveľaďovalo. Takže ak vás zaujíma história, i keď predsa len v o niečo menšom meradle ako napríklad v Ríme, Apúlia vám dokáže tiež čo-to ponúknuť a aspoň čiatočne uspokojiť vaše potreby.
Aké mestá musíte vidieť
Aké len chcete. Najznámejšie z nich, ktoré sú v hľadáčiku všetkých turistov sú tieto:
Bari – hlavné mesto provincie. Jednoducho musíte.
Martina Franca – iba sa ním prejdite a trošku sa potúlajte.
Trani – mrknite si gotickú katedrálu a pomotajte sa po brehu mora a v miestnom parku.
Ostuni – mestečko, v ktorom sa budete cítiť tak trochu ako v Grécku.
Polignano a Mare – viete, kto to je Domenico Modugno? Nie? No tak presne ten sa tu narodil.
Matera – poznáte kamenné obydlia v Brhlovciach? Tak tu je to podobné, len oveľa, oveľa väčšie a majestátnejšie.
Lecce – toto mesto nazývajú Florenciou Apúlie a to zrejme vraví za všetko.
No a, samozrejme, Alberobello. To by tak bolo vybrať sa do Apúlie a nevidieť Alberobello. To by ste sa tam museli ešte vrátiť a neviem, či by sa vám tam opäť chcelo. Spomínate si? Je to ukrutne ďaleko.
Ako na Apúliu
Buď pomaly a postupne, alebo rýchlo a zbesilo. Všetky mestečká a vlastne úplne všetko je v Apúlii o kúsok menšie a platí to aj o mestách. Máte teda dve možnosti. Buď budete netrpezliví a mestá len tak narýchlo preletíte (lebo v nich skutočne často nie je príliš čo robiť). Za deň ich stihnete tri či štyri, možno prípadne aj päť a pozriete si len hlavné atrakcie. Alebo potom zvolíte ležérne tempo a zablúdite aj do takých zákutí, kam sa normálne nechodí a mestá si skutočne užijete tak, aby ste sa nemuseli zbytočne naháňať a za deň najazdiť veľa kilometrov v snahe vidieť všetko naraz.
Nech už zvolíte akýkoľvek spôsob spoznávania, berte do úvahy jednu vec. Ste v Taliansku a na juhu. Ste v oblasti, ktorá je ešte turisticky nepreskúmaná a ešte sa len rozvíja. Miestni ešte celkom presne netušia, čo je to cestovný ruch a ako sa správať k hosťom. Taliani majú v popoludňajších hodinách siestu. Vo väčších, turisticky aktívnych mestách si dokážete však vždy nájsť miesto, kde sa najete, alebo napijete. V Apúlii ani príliš nie. Všetko to zatiaľ pôsobí veľmi pomaly a ospalo. Ale možno práve to spomalenie bude pre vás to pravé orechové. Alebo olivové?
