Skupina ľudí, ktorá festival Pohoda videla maximálne na fotke z dronu, prípadne druhá skupina smerujúca s ešte zalepenými očami na rannú zmenu do nejakej trenčianskej fabriky z okna autobusu, odhalila o nej šokujúce pravdy.
Vraj sa tam pije alkohol, užívajú sa omamné látky, tancuje sa do noci. Ľudia diskutujú s novinármi, vedcami a politikmi.
Keby šlo o normálnych našich ľudových politikov typu ožratý Slota, všetko by bolo v poriadku. Ibaže tam sa diskutuje so slniečkovými, s dúhovými a progresívnymi. A to, samozrejme, hrozí vlastizradou, kolaboráciou a, nedaj Boh, ďalšími rôznymi skupinovými (prevažne vraj LGBTI) aktivitami.
Poďme si teda naliať čistého vína (alebo tekvicového latéčka, ako je komu hodnejšie) a pozrime sa, ako to na Pohode v skutočnosti vyzerá, a čo sa tam vlastne deje také diabolské, takmer až satanistické, v porovnaní s alternatívnymi akciami.
1. Tekutá vlastizrada vs. Tradičný slovenský reset
Internetoví kritici majú jasno. Na Pohode sa pije alkohol a mládež tam stráca zábrany, dokonca niekedy aj súloží. Strašné. Nepredstaviteľné.
Našťastie, na slovenskej hodovej zábave alebo na folklórnych slávnostiach sa nič také nedeje, ľudia sú v bezpečí a môžu sa slušne baviť.
Dať si na Pohode remeselné pivo alebo tekvicové latté, sa považuje za jasný dôkaz morálneho úpadku, dekadencie a západného vplyvu.
Naopak, v kultúrnom dome sa konzumácia výlučne smeťovej kávy, domácej borovičky, fľaškového piva Šariš a vína kyslejšieho ako ocot považuje za „zachovávanie tradícií“ a udržiavania si „dobrej nálady“.
Z tohto pohľadu sa ukazuje, že ten nešťastný toľko kritizovaný alkohol sa nespráva všade tak úplne rovnako:
Na Pohode je každé vypité pivo dôkazom morálneho úpadku západnej civilizácie.
Na vinobraní je však každý vypitý pohár vína podporou vinohradníctva.
Na dedinskej zábave ide o budovanie medziľudských vzťahov a komunity.
Na poľovníckom plese spôsob zachovávania tradícií.
Na hasičskom bále je to občianska angažovanosť.
A napríklad na takej zabíjačke zasa prevencia proti chrípke. Ľudskej. Nie vtáčej, ani prasacej.
Chemické zloženie alkoholu (a jeho funkčný účel) sa teda mení podľa hudobného žánru a miesta, na ktorom sa práve konzumuje. V tom je kúzlo dobrého chľastu. A zlého tiež, ibaže to si málokto pamätá.
2. Gastronomická vlastizrada vs. Klobásový patriotizmus
S alkoholom ruka v ruke prichádza strava. Internetoví obrancovia tradícií dvíhajú varovný prst. Na festivale vraj človek nenájde poriadne jedlo, len samé podozrivé cudzokrajné výmysly. Fujtajbl. Jeden by z toho blil, pardon, grcal. Sme predsa na Slovensku a sme tu doma.
Gyoza knedličky, indické kari alebo, nedajbože, vegánsky burger z hrachového proteínu? To je priamy útok na slovenské žalúdky a pokus o kultúrnu asimiláciu Trenčína Áziou.
Skutočný (internetový) vlastenec predsa nebude prežúvať avokádo, keď má brániť hranice svojej dediny! Aj keď, samozrejme, stále je mu to milšie, ako hamburgery.
Deti hamburgerov sú totiž nebezpečné a predstavujú priame ohrozenie slovenskej svojstojnosti a demokracie. Sociálnej, samozrejme…
Na trhu, jarmoku či dedinskej zábave, naopak, vládne gastro-istota. Cigánska pečienka, krvavnička, polosurová klobása, z ktorej strieka masť až na tretiu lavicu a štvrtú susedu zľava a plná chrustavcov.
A ešte guláš. Môže byť bravčový (lebo svíň je dnes ešte všade pomerne dosť, i keď niektoré je z logických a pochopiteľných dôvodov zakázané strieľať, dokonca ich aj konzumovať), divinový, ale ideálne z medveďa.
Lebo medveď je niečo také nebezpečné ako dieťa hamburgerov alebo progresívec. Tiež predstavuje priame ohrozenie slovenskej svojstojnosti a demokracie, iba v o niečo väčšom a chlpatejšom vyhotovení.
3. Smrteľné nebezpečenstvo menom „Diskusný stan“
Mnohí Facebookoví bojovníci varujú, že Pohoda je v skutočnosti politické školenie, kde sa vymývajú mozgy. Na Pohode totiž existuje vec, ktorej sa mnohí fb odporcovia Pohody boja viac než Mazurek elektromobilu. Diskusný stan.
Predstavte si tú hrôzu. Sadnete si na lavičku a zrazu sa pred vami objaví lekár. Nie internetový liečiteľ.
Nie človek, ktorý si prečítal tri statusy a pozrel jedno video s titulkom "Farma firmy nás chcú zabiť!" a množstvom užitočných receptov zahŕňajúcich myši, žaby, pavúky (prípadne len pavučiny), mačky a psie penisy, ale skutočný lekár.
A vedľa neho klimatológ. A historik. A novinár. Všetci vyštudovaní a s praxou, hovoriaci o témach, ktorým sa venujú celý život. To už priam hraničí s posadnutosťou a propagandou.
Nedajbože sa pristavíte a hrozí vám, že si vypočujete argumenty podložené faktami a výskumom. Všade okolo vás samý blbý intelektuál, ktorý sa vám snaží nahovoriť, že reálny svet je založený a postavený na poznatkoch a vede, nie na emóciách.
To je pre priemerného internetového diskutéra hotový mentálny atentát. Brutálne porušenie slovenského práva na vlastný, ničím neoverený názor z tretej ruky. Alebo pokojne aj štvrtej. Čím viac rúk, tým lepšie.
Našťastie existuje aj alternatíva debatného stanu. Komentáre pod Facebookom, kde človek získa rovnaké množstvo sebavedomia a hlavne potvrdených a overených informácií bez prečítania čo i len jednej knihy okrem Šlabikára.
Alebo krčma. Tam sa hneď pri piatom poldecáku v kruhu najbližších fundovane vyrieši otázka geopolitiky, tajných sprisahaní, svetového poriadku a Šimečkovcami rozkradnutého štátu.
Čo môže byť predsa viac než zdravý sedliacky rozum!
4. Štátny prevrat
Najväčší infarktový stav však u FB komentujúcich vyvoláva zoznam hostí. Na Pohodu totiž chodia výlučne iba tí „(ne)správni“ ľudia.
Americká kurva agentka Čaputová, Šimečka a jeho nahá natriasajúca sa priateľka, Ódor, Bárdy, Káčer. Elita vlastizradcov, ktorá nemá na práci nič lepšie, než sa promenádovať medzi všetkými tými satanášmi a rozoštvávať už i tak dosť rozdivočený dav.
Podľa zaručených správ z internetu sa práve tam, v prachu alebo blate (podľa toho, čo práve nastane) trenčianskeho letiska, pripravuje štátny prevrat. Už niekoľko rokov. A stále sa to tým neschopákom nedarí. Ale pozor tento rok tam bude Mamuka Mamulašvili. To vyzerá na tutovku a jasne potvrdenú gruzínsku stopu.
Je skutočne fascinujúce sledovať ten strach z politikov, ktorí prídu na festival diskutovať s ľuďmi civilne a civilizovane. Bez ochranky, bez pozvážaných dôchodcov a vopred nacvičených potleskov.
Pre priemerného odborníka na slovenskú politiku, sledujúceho Hlavné správy, je to priam nepochopiteľné.
Správny politik predsa nemá chodiť medzi ľudí. Len tak sa špacírovať, podávať si s nimi ruky a usmievať sa ako slniečko a dúha.
Má rečniť z tribúny pri príležitosti príchodu Sama, Cyrila, Konštantína, Metoda a iných vierozvestcov, žmoliť klasy s ochrankou po boku, sľubovať lacné potraviny, zatínať pästičky a hroziť nimi smerom na západ.
Chrliť hromy-blesky na všetkých okolo, rozoštvávať ľudí a ľutovať sa pri každej príležitosti.
Počasie ako nástroj ničenia
Počasie je tá najlepšia mentálna gymnastika. Keď nad festivalom zaprší, internetoví experti okamžite otvárajú šampanské. Prírodné živly a hlavne blesky a víchrice totiž podľa nich fungujú ako cielené rakety superdlhého nebeského doletu.
Ak búrka zasiahne Pohodu, je to jasný odkaz zhora, že festival treba zrušiť a všetci prítomní sú prekliati na niekoľko ďalších generácii. Radosť sálavá a nekonečná.
A vôbec ich nevyrušuje, že tá istá búrka o pár minút neskôr vytopí pivnice v susednom meste a zničí úrodu vo vedľajšej dedine.
Keď víchrica poškodí festivalový stan, ide o Boží hnev. Rozhodne.
Keď kostol, je to živelná pohroma.
Keď víchor zhodí strom na auto, je to nešťastná náhoda.
Keď blesk udrie do domu človeka, ktorý celý rok písal na Facebook, že
Pohodu treba zrušiť, vtedy "Pán Boh skúša jeho vieru."
Zdá sa teda, že Boží nesúhlas a následný trest vedia spoľahlivo rozpoznať iba vtedy, keď postihnú ľudí, s ktorými sami nesúhlasia. A to sú zrovna presne tí na Pohode.
Hudba ako vedľajší produkt
Organizátori Pohody činia jednu obrovskú chybu. Každý rok tam pozývajú desiatky hudobníkov. A to aj napriek tomu, že Pohoda vznikla primárne ako hudobný festival. Robia to však zbytočne.
Podľa komentárov na internete sa totiž zdá, akoby tam nikto kvôli hudbe aj tak nechodil. Tá je očividne úplne bezpredmetná a bezvýznamná. Celé to vraj aj tak slúži iba ako kamufláž k niečo väčšiemu. K čomu, to presne nevysvetlia, ale môže to byť niečo takéto:
Na pódiu hrá Nick Cave. V skutočnosti však verbuje liberálov.
The Chemical Brothers? Krycí názov pre špeciálnu operáciu. (Pozor! Nepliesť si s inou trojdňovou špeciálnou operáciou).
Massive Attack? To znie podozrivo už samo osebe.
The Prodigy? Určite nejaká tajná bunka NATO.
Folklórny súbor? Veľmi premyslené maskovanie.
A to je ten lepší prípad, ešte sa môže stať toto:
Všimli ste si, že najväčší odporcovia Pohody takmer nikdy nevedia povedať, kto tam vlastne hrá?
Spýtajte sa ich. „Koho by ste si tento rok na Pohode pozreli?“
Pripravte sa na niekoľko sekundové ticho a na úplne nečakanú odpoveď: „Ja tam nechodím.“
„A poznáte aspoň jednu kapelu?“ „Nie.“
„Tak čo vám na tom festivale prekáža?“
„Všetko.“
(To je, mimochodom, veľmi efektívny spôsob hodnotenia kultúry. Všetko je mimoriadne univerzálne slovo, ktoré zahŕňa… nuž, úplne všetko. Naozaj. Nemusíte poznať jediného interpreta a pritom tým povedať… nuž, opäť úplne všetko.)
A niekde medzi tým všetkým a drogami, alkoholom, sexom, LGBTI, slniečkom, dúhou, víchricou a Božím hnevom potichu a úplne bez povšimnutia internetových kazateľov vystúpi svetová hudobná hviezda.
