Jednoducho tak dlho sa trasie šejkrom, kým nepovolí dekel. Múka s mliekom, paprikou a inými ingredienciami na teplákoch až tak nevadila, tepláky boli staré a deravé, skončili v koši. Smetnom. S tričkom bol už väčší problém, bolo síce staré, ale ešte nebolo deravé. Skončilo v koši. Na bielizeň. Kávovar a soda stream do košov nepatria, podlaha tiež nie, bolo ich treba vyčistiť. Chvíľu to trvalo, ale podarilo sa. To čo A. v záchvate nasratosti označila ako najhoršiu nočnú moru, by bolo pre M. úsmevná príhoda.
M. totiž upiekla kura. Pekne veľké, vyzeralo skoro ako sliepka. Aby sa ušlo každému, aby si celá rodina mohla zaplniť bruchá do sýtosti. Celé kura sa konzumuje pomerne ťažko, hlavne keď ho majú jesť štyria. Nebudú ho predsa okusovať každý z jednej strany. Bolo treba kura rozdeliť. A tak sa ho M. podujala rozštvrtiť. Napichla ho na vidličku, podobrala nožíkom. Kura bolo upečené výborne. Vyšmyklo sa z vidličky aj z nožíka a krásne zapadlo späť do misy. Upečené kura nie je človek, neuvedomí si, že keď spadne z výšky do misy plnej mastnej šťavy, šťava vystrekne. Tepláky a tričko išli do koša, nábytok sa odmastil, podlaha tiež. Stena sa prekryla gumou s obrázkom kuchynského zátišia.
To, čo bolo pre M., pohromou by S. privítala s najväčšou radosťou. S. sa totiž dala vo svojom panelákovom byte variť lekvár. Zabudla naň, lekvár nie je voda, on sa len tak rýchlo nevyparí. Zato v hrnci vie urobiť krásnu divočinu. Lekvár v zakrytom hrnci je taká malá sopka, a keď neuvoľníte tlak, sopka vybuchne. A tak vybuchla. Dekel vyletel a s ním i lekvár. Nie však všetok. Trošku ho zostalo prihoreného v hrnci. Malo to aj svoje pozitíva. Krásne nanovo vymaľovaný byt.
Maroško zažil kedysi dávno tiež podobnú príhodu a so striekajúcou kvapalinou má svoje skúsenosti. Nevie posúdiť, či bol na tom horšie alebo lepšie ako osoby vo vyššie uvedených prípadoch, isté je len to, že čo sa vône a tekutiny týka, rozhodne by si to s nimi s radosťou vymenil.
Maroško sa snažil vyčerpať vsakovaciu jamu, v ktorej sa nachádzali výlučky z rôznych ľudských telesných otvorov. Potreboval, aby mu zoplo čerpadlo, a tak sa naklonil nad jamu a pomykal hadicou, ktorá bola na čerpadlo len nasunutá, ale ničím nezabezpečená proti vytrhnutiu. A vtedy čerpadlo zoplo. Tlak čerpadla vymrštil hadicu a okrem hadice i všetko ostatné, čo sa vo vsakovacej jame nachádzalo. Všetok ten hnus sa vyvalil von a rozprskol sa do strán. Najväčšiu dávku si odniesol práve Maroško. Mal to všade – v očiach, v nose, v ústach, na celom tele. Nemal to len vo vlasoch, avšak len preto, lebo vlasy mu vypadali, už keď mal dvadsaťosem rokov, štyri mesiace, tri týždne a dva dni skoro úplne presne, plus mínus nejaká tá sekunda hore-dole.
Všetok odev putoval do kontajnera a Maroško mal tendenciu vrhnúť sa do kontajnera tiež. Prehovorila ho až A. s tým, že nech sa ide radšej osprchovať a potom dokončiť prácu, lebo v kontajneri jej bude platný ako hokejistovi kopačky. A tak sa šiel umyť...
Z toho všetkého vyplynulo pre Maroška niekoľko záverov:
lepšie je byť ošpliechaný a ostriekaný masťou alebo marmeládou ako močovkou,
do sračiek sa dostanete tak rýchlo, že ani neviete ako,
nie je podstatné, že ste sa do tých sračiek dostali, najdôležitejšie je vyhrabať sa z nich.
Je možné, že tých záverov je tam viac, ale Maroško nemá kedy nad nimi dumať. Práve mu volal sused, či by mu nešiel pomôcť s prevozom nejakej kyseliny. Tak ide.
