Náš pes je husky. Skoro vôbec nešteká, zato neustále zavýja. Keď šteká, musíme byť v strehu. Vtedy sa chystá loviť a dačo ešte zatiaľ živé zožrať. Väčšinou to býva nepozorná mačka, vták a hrozí nebezpečenstvo, že by to mohla byť aj sliepka. Naša nie. Susedkina. My už sliepky nemáme. O susedu sa nebojím, náš pes ľudí neje, len ich oblizuje.
Večer asi o 20.00 začal štekať. A. vyšla von a na chodníku uvidela malých čiernych operencov čerstvo vypadnutých z hniezda. Namiesto toho, aby otvorila psovi bráničku a umožnila mu dostať sa k večeri, otvorila vchodové dvere, vytiahla ma od francúzskych zemiakov a začala akciu na záchranu vtákov.
20.10 prvý vták v hniezde
Zliezam po druhého. Ešte nie som ani v polovici rebríka, ten prvý znovu padá dole.
20.12 druhý vták v hniezde. Poriadne som ho tam natlačil, aby som sa uistil, že ten tretí, ktorý ich zhadzuje, ho už nevystrčí von.
20.15 A. mi podáva prvého vtáka so slovami: „Zatvára očká, zaspáva." Očká síce zatváral, ale nezaspával. Podľa mňa to už mal, chudák obúchaný, zrátané. Nechcel som jej brať ilúzie.
20.17 prvý vták v hniezde
Dojedám zemiaky.
20.30 šteká pes
20.35 oba vtáky znova v hniezde, tretí dostal po zobáku
20.55 šteká pes
21.10 oba vtáky znova v hniezde, pridaná zábrana proti pádu
21.55 šteká pes
Už som bol v pyžame, čo v mojom prípade znamená nahý. Predstavil som si samého seba o desiatej večer na rebríku, nahého, vtáka v ruke... Situáciu zachránil svokor.
Ráno 5.10 šteká pes. Žena povedala dve vety. Daj toho psa do hniezda. A zabi toho vrabca.Vtáka som vyniesol, psa upokojil.
Happyend to nemá. Pes zostal hladný, ja nevyspatý a vtáky tak či tak pošli.
Má to však poučenia. Ono to totiž takto funguje aj u ľudí. Súrodenci sa hašteria, bijú, strkajú a snažia sa toho druhého dostať z domu. Pri vtákoch to bol boj o prežitie, u ľudí väčšinou o život nejde.
Rada pre pokoj v dome č. 1 – ak nejde o život, možno sa stačí kúsok posunúť a troška obojstrannej tolerancie.
Rada pre pokoj v dome č .2 – ak už o život ide, vyhoďte súrodenca skôr, než stihne on vyhodiť vás.
