Hazard so životom

Na diaľnici sme pred sebou sme uvideli 4 blikajúce smerovky , čo bolo neklamné znamenie toho , že niekde vpredu sa niečo deje a utvrdili nás v tom aj odťahové vozidlá rútiace sa po odstavnom pruhu a hasiči prerážajúci si cestu presne cez stred dvojprúdovky. Pomaly sme sa posúvali a po pol hodine sme dorazili na miesto činu. Kamión prevážajúci osobné vozidlá prerazil zvodidlá a elegantne pristál v kanáli v protismere. Zostal síce na kolesách , ale už pri letmom pohľade muselo byť každému jasné , že sám sa z tejto šlamastiky veru nevyhrabe. Zablokoval jeden jazdný pruh a ostatných vodičov odsúdil do pozície čakateľov na voľnú cestu.Neviem, čo predchádzalo tejto nehode a ani to v podstate nie je dôležité. Dôležité pre mňa bolo znovuuvedomenie si toho , že za volantom musí byť človek pripravený na všetko a musí jazdiť opatrne. A prebleskla mi hlavou i myšlienka, čo keby......som sa v Blave nezdržal v tej reštike o par minút dlhšie a práve tieto minúty mohli byť osudné.....mohol som skončiť pod kolesami tohto obrovského monštra.Žiaľ , mnohí vodiči pokračovali v jazde bez nejakého intenzívnejšieho zamyslenia nad možnými následkami a ďalej sa tmou za mrholenia rútili 140 km/h a sem tam som zneistel, či náhodou okolo mňa nepreletelo lietadlo. Podľa známych ,ktorí sa v tej istej kolóne nachádzali nezávisle od nás o pár minút skôr ako my, sa v skutočnosti nič vážne nestalo a vraj videli šoféra toho nákladiaka, ako si s úsmevom na tvári poťahuje z cigaretky. A zrejme toho usmiateho šoféra videli aj mnohí a povzbudilo ich to .A možno si povedali : „ Veď keď sa nestalo jemu nič , prečo by sa malo stať práve nám ? „ Áno , možno sa im pri prípadnej nehode ( samozrejme , že im, ani nikomu inému, žiadnu neprajem )nič nestane , ale za pováženie stojí , že na cestách nie sme sami , že rýchlou jazdou neohrozujeme iba seba , ale aj ostatných nevinných ľudí , ktorí sa previnia iba tým , že budú v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.Vo štvrtok sa asi naozaj vďaka Bohu ,alebo niekomu inému , kto má takéto veci na starosti nič nestalo ,pretože som o tom nezachytil žiadnu správičku v televíznych novinách , ale keby v tom čase išiel oproti nekontrolovateľne rútiacemu sa kamiónu autobus plný ľudí.................Na záver ma nenapadá nič zmysluplnejšie než asi najobľúbenejší výraz všetkých farárov na svete „ ZAMYSLIME SA „. Šťastnú cestu Vám prajem.