Prečítal som si Kaliňákov článok, v ktorom sa vyznáva zo svojho rasistického presvedčenia. Nemám ho rád, ale s niektorými vecami sa nedá nesúhlasiť.
Možno by som nesúhlasil, keby som poznal iba toho tatovho kolegu z práce, o ktorom niekedy rozprával, alebo Zuzku. Zuzka bola cigoška a neustále sa sťažovala, že to má do práce cez celý Trenčín ďaleko. Tak som jej poradil, nech sa neondie a ukradne si bicykel, že to má určite v krvi. Zhulákala ma ako malého Joja a musel som jej ako odškodné kúpiť jednu kávu a päť obložených rožkov. Bicykel, našťastie, nechcela...
Lenže ja poznám aj takých, kvôli ktorým som si skoro uhnal zápal pľúc, keď som ich naháňal cez celé mesto, a kvôli ktorým som skočil pod auto policajtom so žiadosťou, aby ich zobrali k sebe, vypočuli a zavreli, lebo práve okradli moju kolegyňu. Zobrali jej 300 eur, nový mobil, všetky možné kľúče a doklady. Kým sa dostali všetci na policajnú stanicu, peniaze stačili minúť, a tak vrátili len mobil a desiatu. Chlieb s džemom im nebol asi dosť dobrý...
Sú to presne tí, ktorí na mňa na polícii revali a nadávali mi, cigane na mňa gánili, ako keby som im mal zožrať decko a sú to presne tí, ktorí sa práve na to decko vyhovorili. Lebo oni nekradnú, oni sú zodpovední a slušní, len si akosi nevedia dať rady s tými ich malými spratkami. A vôbec, ani len netušia, kde sa to v tých ich deťoch vzalo. Zrejme ich to tak naučili v škole...
Nazvať niekoho rasistom je také jednoduché. Rasistom nazvali aj primátora v Našom meste, ktorý podporoval pochod za práva slušných ľudí. Pochodovalo sa za všetkých slušných ľudí a oficiálne proti asociálom. Všetci však vedeli, kto sú to tí asociáli. Neprišli len ľudia z Nášho mesta, ale prišli aj ľudia z iných okolitých miest a dedín a pochod podporovali aj primátori z Handlovej a Žiaru nad Hronom. Nazvime ich teda všetkých rasistami...
Lukáš Fila vo svojom komentári vyzýva, že potrebujeme viac príčetných ľudí, lebo na facebooku, blogoch, a v diskusiách je veľa extrémistov a polobláznov. Za seba môžem vyhlásiť, že sa necítim ani ako poloblázon, ani ako extrémista. Cítim sa dostatočne príčetne. A to isté si myslím aj o našom primátorovi a tiež napríklad o Oskarovi Dobrovodskom. Navyše, Oskarovi sa ešte aj čudujem, že si tú príčetnosť dokázal udržať...
O tom, že je tu istý problém, nevie len niekoľko mimovládnych organizácií a jeden mienkotvorný denník. Tieto organizácie vidia rómske etnikum iba ako utláčaných nešťastníkov a najradšej by ich stále videli len vo farebných handrách s husličkami pod bradou, hoci by viacerým pristala skôr basa. Keď však treba odrobiť hodinu denne, tak to už znamená, že sú porušované ich práva. Zakázať diskusie o tejto téme je niečo také, ako keď si dieťa ručičkami zakryje očká a tvári sa, že bubáci neexistujú, lebo ich nevidí...
Cigánsky problém je vnímaný pomerne čierno-bielo a stále narastá. Je veľmi pravdepodobné, že k tej čiernej a bielej bude stále častejšie pribúdať aj červená, presne tak, ako sme to videli pri poslednej policajnej razii. A to nie je dobré, je to priam tragické, že to zašlo až tak ďaleko. Problémy sa málokedy vyriešia násilím. Na druhej strane, v niektorých prípadoch by zrejme mala platiť stará dobrá povedačka: "Komu niet rady, tomu niet pomoci. Alebo napr. aj tá o krčahu a utrhnutom uchu..."
