Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(28)
Radosťou prekryl som ukrytú v srdci zlosť.
Báseň som napísal – no skvost!
Klenoty – slová – kládol som k slovu,
do farieb rozvíjal vetu holú.
Potom som v parku zhodil starú sochu
a sám sa postavil hore, na roveň bohu.
Strom za mnou, predo mnou lúka, na nej kvet,
veršami hodlal som očariť svet.
Stromy však hučia, tráva sa chveje,
kvet za slnkom sa otáča,
na nebi malinké čvrliká vtáča.
Na ľahkú váhu moju slávu berie,
lieta mi nad hlavou
a zvysoka na mňa serie…
