Pre dnešnú Nedeľnú chvíľku poézie vám predkladám myšlienky dvoch dávnych japonských básnikov. Po svojom som preložil ich haiku do slovenčiny...
Ueshima Onicura (1660-1738)
Kam len vyliať vodu
po rannom kúpeli,
keď sa celá lúka
chrobákmi tetelí...
Kudživara no Kinto (966-1041)
Zázračný je
jazyk poézie.
V nej každé slovo
stokrát ožije...
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
