Cervena hlava

AKO VOSK Z HORIACEJ SVIECE
Ako vosk z horiacej sviece
tečie nežná láska z teba.
Potichu padá, pomaly,
ako vločky snehu z neba.
Po tvojom nádhernom tele,
po prsiach, po tvári, po rukách,
rozplynuli sa mi bozky,
sťa z jara ranné hmly na lúkach.
Zablúdilo šťastie vo mne,
srdce mi v plameňoch plápolá.
A ak nie si celkom šťastná,
snáď ťa raz tiež láska zavolá.

STRIEBORNÉ ZRKADLO
Vznáša sa hmlovinami
na slncovom kočiari.
Vzrušený horúcimi bozkami
večne nás sleduje Mesiac starý.
Od leta do jesene,
od zimy do jari.
Strieborné zrkadlo nočných lások
uprostred deravej oblohy hviezd.
Pri každom pohľade vidím na ňom
mladosť moju a tvoju súčasnosť.
Moju lásku v spomienkach,
tvoje šťastie na tvári.
Keď budete spolu pri oltári,
priatelia zakryjú mi oči.
Mesiac, ten pútnik starý
striebornou ozvenou
z nebies na teba bude sa dívať.
Ja sa mu navždy stratím
v chladnej tme pod zemou,
s čiernou hlinou na tvári.
Duša moja však do nebies vzlietne,
dívať sa bude na tvoje šťastie
a spolu s ňou i Mesiac modravý.
Od leta do jesene,
od zimy do jari.
