Smútok, radosť a úsmev

Nedeľná chvíľka poézie

Písmo: A^- | A⁺

NA POHREBE MLČKY STÁL

***

Na pohrebe mlčky stál.

Nik zo živých ho nepoznal.

V rozhovoroch trúchlivých

nerozvíjal žiadnu tému.

Iba raz, kedysi, kdesi,

keď bolo treba,

rezolútne povedal:

Neubližujte mu!

***

Na šedivom asfaltovom chodníku

navrela malá bublina.

Bublina sa zväčšovala,

až v nej vznikla prasklina.

Prasklina sa zväčšovala,

až v nej vznikla skulina.

krásna zelená burina.

Na to všetko slnko svieti,

krásou ma dojíma

svieža zeleň na asfaltovej šedi.

***

Usmial som sa na ľudí,

no tvárili sa nevrlo.

Usmial som sa do zrkadla

a to mi úsmev vrátilo.

Bloger

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou