Do teho pošmúrneho dna trochu veselá Nedzelno-častofská chvýlenka poézyje...
Na Červeném Kameny
bláznyly sa jeleny.
V Ompitály pri ceste
zdrhol krtko neveste.
Vlčák Rexo z Pudmeríc
vyhnal kočky z popelnýc.
Štyri kočky z Báhona
vyskočily na kona.
Z Píly koza opitá
zlomila si kopytá.
V Častéj štyri sýkorky
precpaly si báchorky.
Štefanovské slepice
kúpily si čepice.
/KLIKNITE SI NA OBRÁZOK/
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
