- Čo sú to za noviny? - spýtal sa.
- Druhoradý plátok ugrofínskej komunity na francúzskom ostrove Tahiti. - odpovedal Volkonskij síce vecne, ale v jeho hlase sa dalo vycítiť určité vzrušenie.
- Čo vás v ňom tak znepokojuje?
- Ugrofínska komunita na ostrove vyzýva francúzsku vládu, aby sa konečne odhodlala zrevidovať výsledky francúzsko-ruskej napoleonskej vojny z devätnásteho storočia. Nútia ju vyzvať Rusko, aby zrušilo takzvané Kutuzovove dekréty, na základe ktorých boli francúzske vojská nespravodlivo vyhnané z dovtedy už legálne obsadených území v Moskovskej oblasti.
Prezident Putin zvážnel. Tajomník Volkonskij pozorne skúmal výraz jeho kamennej tváre.
- Je nejaká reakcia francúzskej vlády? - spýtal sa prezident.
- Zrejme všetkých zaujíma najskôr reakcia naša, teda Ruska.
- Ani ultranacionalista Le Pen nereagoval?
- Samozrejme, ten áno. Tiež obvinil francuzsku vládu z váhavého postoja a z neschopnosti bojovať za dodržiavanie práv francúzskych občanov v cudzine. Zároveň považuje za ponižujúce, nechať sa poúčať v tomto smere na zvrchovanom území práve cudzineckou komunitou.
- Vieme niečo o postoji USA?
- Zatiaľ nič, no naši spravodajcovia hlásia, že americká lietadlová loď Peace Discowery, ktorá v tom čase plávala v blízkosti ostrova a smerovala k Panamskému prieplavu, zabrzdila tak prudko, že z toho vznikla šesť metrov vysoká vlna tsunami, ktorá v najbližších dňoch ohrozí západné pobrežie Južnej Ameriky.
- Akú reakciu môžeme očakávať od Nemcov?
- Predpokladám, že oni sa budú riadiť rekaciou Maďarov. V poslednom čase to tak vyzerá, že sú veľmi vo vleku politiky tejto najmladšej stredoeurópskej veľmoci.
- Je to zvláštne, že Maďarsko nachádza toľko úcty u mocností Západu. Zrejme je to preto, že je neustále obdivované svojim okolím. Slováci, Rumuni, Juhoslovania, ba i Rakúšania a možno i Česi v nich vidia svoju budúcnosť.
- Myslíte, pán prezident, že je to pre Rusko nebezpečné?
- Ó, to nie! Skôr naopak. Veľké Maďarsko nás práve ochráni pred akýmkoľvek prípadným útokom západných mocností.
- A čo keď nás napadnú sami Maďari?
- Vylúčené! Maďari sa už poldruha tisícročia presúvajú od Povolžia smerom na západ. Tí sa k nám domov nikdy nevrátia. Videli ste vôbec niekoho alebo dokonca nejaký národ v Európe, aby sa usiloval presunúť sa na Východ?
- No, napríklad Nemci v čase druhej svetovej vojny...
- To je pravda, ale tí už podobný presun nikdy neuskutočnia.
- Prečo myslíte, pán prezident?
- Neznášajú veľké vnútrokontinentálne zimy, s akými sa stretli pri Stalingrade.
- Možno aj máte pravdu, ale potom ako to, že Francúzi nemajú podobné skúsenosti z napoleónskeho ťaženia v Rusku?
- Zásadnú chybu vtedy urobil Kutuzov, ktorý im prikúril tým, že dal pri ich vstupe do Moskvy zapáliť celé mesto.
- Aha, teraz to už chápem: on im podkúril, a hoci bola tuhá zima,oni sa tam cítili v teplúčku ako doma a potom ich vyhnal do Francúzska.
- No vidíte! Francúzom ľahko vysvetlíme, že súčasnú betónovú Moskvu nie sme schopní zapáliť, maximálne iba ak chrám Vasila Blaženého a to je málo na ich nároky. Ja ich poznám, oni milujú teplo.
- Myslím, že by sme ich mali upozorniť na nebezpečenstvo zo strany ugrofínskej komunity, ktorá ako jeden zo svojich politických cieľov má v pláne vyhlásenie samostatnosti na Tahiti.
- Vidíte, gospodin Volkonskij, to ma ani nenapadlo. Musíme konať!
- Čo máte na mysli, pán prezident?
- Píšte si!
Tajomník Volkonskij mal pripravený záznamník, stačilo stlačiť tlačidlo nahrávania. Prezident začal diktovať.
- Okamžite zariadime pozvanie oficiálnych vedúcich osobností ugrofínskej komunity z Tahiti do Moskvy, aby sme im v ich aktivitách vyjadrili našu bezvýhradnú podporu ...
Prezident sa na chvíľu zamyslel.
- Čo myslíte, aká početná je ugrofínska komunita na Tahiti?
- Zistil som si to presne: je to šesť ľudí.
- Výborne! - potešil sa prezident. - Ani to nebude drahé. Nepozveme len delegáciu, pozveme rovno celú komunitu.
- Na obed alebo na večeru?
- Nie, nie, nie! Na žiadny obed ani večeru! - zaprotestoval prezident. - Stačí na raňajky. Nina Michajlovna zo správy majetku mi oznámila, že sa nám výrazne stenčilo konto na reprezentačnom fonde.
- Možno by sa mi podarilo zabezpečiť obed i večeru sponzorsky. - ponúkol sa tajomník.
Táto možnosť prezidenta zaujala.
- Kto by bol ochotný zatiahnuť taký účet?
- Môžeme si vybrať. Pravdepodobne ochotná by bola francúzska, ale určite aj maďarská ambasáda.
- V žiadnom prípade! - ostro zaprotestoval prezident.
- Ale prečo?
Prezident vstal, obišiel stôl, pristúpil k tajomníkovi, priateľsky ho objal okolo pliec.
- Nedáme sa predsa vydierať! Pozrite sa, drahý priateľu, skúste sa spýtať na nemeckej ambasáde. S Nemcami máme najlepšie skúsenosti. Pol storočia nemali na nás žiadne požiadavky a my sme im umožnili zjednotiť sa. U nich máme záruku, že za ten obed a večeru nebudú od nás vôbec nič chcieť.
- Geniálne! Úžasne to máte premyslené, pán prezident! - obdivoval svojho šéfa tajomník. - Dovolte mi, aby som šiel plniť vaše pokyny.
