- Ahoj Babka!
Babka sa zarazila, bez slova odišla z obchodu, zrejme jej čosi vŕtalo v hlave. Čo jej vlastne to dievča povedalo? Nikdy také niečo nepočula.
Vonku pod orechom dvaja chlapci opravovali káričku, tak k ním zašla.
- Očúvajte ma chlapci, čo to znamená, ket négdo nékemu poví: ahoj?
Častovskí šarvanci nikdy nemali ďaleko k huncútstvu. Jeden z nich pohotovo odpovedal.
- Babka, to je velyce neslušné slovo. Néčo si máte hojit, ale čo, to sa vám hambíme povedzet. Any ste nám to nemaly hovorit, lebo sa z teho budeme moset vyspovedat. Pán farárko sa istotne budu pýtat, gdo nám to povedzél.
- Kuknyme sa! Tak je to teda? - zasvietilo babke v hlave. - Vy len, chlapci, nykemu nyšt nehovorte, já sy to vybavým sama.
Babka sa zvrtla a vrátila sa nazad do obchodu. Medzitým už bola za pultom pani Kučerová.
- Čo babenka, niečo ste si zabudli kúpyť?
Babka sa však nedala zmiasť milým výzorom obchodníčky. Hneď od dverí spustila.
- Tak, aby ste vedzely, ahoj, ahoj, ahoj! A ešče try rázy ahoj! A ket scete, móžete ma v rit bozat, alebo choda aj žaluvat! A móžete si hojit ščúleky vy!!!
Kým sa ku každému slušná pani Kučerová spamätala, babka bola za dedinou.
Pani Kučerová šla za dcérou.
- Editka, nevieš, prečo bola tá babenka taká nahnevaná? Nevyviedla si jej dačo?
- Ja myslím, že nie. Obslúžila som ju a keď odchádzala, slušne som ju pozdravila. Bolo mi divné, že ani neodpovedala.
A potom sa my, Častovčane, môžeme dzivit, prečo nás Ompitalane nemaju ráda...
