Vo vyšších ročníkoch štúdia na FAMU som dosť často vylepšoval svoju finančnú situáciu kameramanskou prácou v štúdiu Československej televízie v Prahe. Raz to bolo na zábavnej relácii Sedmero přání. Hlavným kameramanom bol Vašek Hojda a ja som pracoval za jednou z kamier. No, a pred kamerou v úlohe moderátora relácie stál práve majster Werich.
Nebudem popisovať všetky želania, ktoré sa v tejto relácii divákom splnili. Spomeniem iba to, v ktorom si jeden z divákov želal vidieť a počuť hovoriace zvieratá. Určite máte aj vlastné skúsenosti s hovoriacimi papagájmi, s andulkami, vranami, kavkami. To všetko tam bolo. Samozrejme, muselo sa to nafilmovať v predvýrobe, pretože tieto zvieratká nie vždy sú ochotné rozprávať a práve pri živom vysielaní by to mohlo narobiť veľké problémy. V štúdiu síce boli, ale ich rozprávanie bolo pripravené v zostrihu zo záznamu.
Jedno zviera však nebolo nafilmované. Bola to fenka. Neviem akej rasy, no bola veľmi podobná malej vlčici. Rozhovor s ňou viedol Werich. Bola kedykoľvek ochotná s ním komunikovať ľudskou rečou. Na kamerových skúškach sme ju mali možnosť počuť viackrát.
- Dobrý den, "pésku"! - začínal vždy rozhovor Werich.
- Nomrý nen! - odpovedala nosovým hlasom fenka.
- Jak se jmenuješ? - položil ďalšiu otázku Werich.
- Korina! - s radosťou odpovedala fenka.
- Hezké jméno máš! - poznamenal Werich a dodal. - Jak že se to jmenuješ?
- Korina!
- Jak se máš?
- Nomre!
- Tak ti děkuju za rozhovor, měj se hezky a někdy zase nashledanou.
- Nashlenanou! - zamumlala Korina a už s ňou jej majiteľ odchádzal zo štúdia.
Vysielalo sa naživo večer o ôsmej, preto v deň vysielania o druhej poobede bývala vždy generálka, ostro sledovaná, riaditeľom, jeho námestníkmi, šéfredaktorom zábavy a zodpovednými redaktormi. Nebol by to Werich, aby si práve do generálky nepripravil pre také významné auditórium i pre unudený štáb v štúdiu nejaké prekvapenie.
Stalo sa to práve v rozhovore s Korinou. Počuli sme ho dovtedy najmenej štyrikrát, zdalo sa nám to už všedné.
- Dobrý den "pésku"! - začal rozhovor celkom všedne.
- Nomrý nen!
- Jak se jmenuješ?
- Korina!
- Hezké jméno máš! - poznamenal Werich a dodal. - Jak že se to jmenuješ?
- Korina!
- Jak se máš?
- Nomre!
Po toto miesto sme rozhovor poznali, teraz však prišla nečakaná otázka od Wericha.
- Říkáš, že se máš dobře. Ale řekni nám Korino, co nám je do toho?
- Hovno! - odsekla Korina a bolo to najčistejšie povedané slovo, aké sme od nej počuli.
V tú chvíľu celé unudené štúdio vybuchlo salvou smiechu a generálka sa musela prerušiť. Werich však ostal celkom vážny a len čo sme sa všetci trochu upokojili. prehovoril na Korinu.
- Korino, tys´ mně tady zesměšnila předevšema. To mi večer nesmíš udělat, vždyť by se mi smála celá republika. Slib mi, že to už neuděláš!
Korina síce nič nepovedala, ale zakrútila hlavou, ako že nie.
- Ne, to mi nestačí, že vrtíš hlavou i ocasem. Řekni, že ne!
- Ne! - povedala Korina ľudským hlasom
- Tak ti děkuji za rozhovor, měj se hezky Korino a někdy zase v televizi nashledanou.
- Nashlenanou! - povedala Korina svojim nosovým hlasom, k tomu dva razy krátko zaštekala a už si ju majiteľ odvádzal zo štúdia.
Samozrejme, že vo večernom vysielaní "vsuvka" nebola.
