-Stará, neotravuj ma už, lebo já idem spat!
Tetka Agula sa na strýca Imra nechápavo pozreli.
-Asnád nesceš povedzet, že som ci za poslednú hodzinu néčo povedzela. Šak tu chodzím okolo teba jak andel v papučách.
-Chodz si jak sceš, móžeš aj lýtat, len ma nebudz, lebo som narobený jak také hovado.
-Kuknyme sa! Jak to, že si narobený? Šak si celé odpoledne neból doma!
-Ból som u Domina Stypulu pre súdek. Móžem ci povedzet, je to majster nad majstróf. Taký súdek mi vymajstruvál, že ho budu ludé vychvaluvat ešče padesát rokóv po mojéj smrci.
-Úfam, že si mu nezabudól zaplacít. Mál si vóbec penáze?
-Čo si o mne myslýš, že som žebrák? Mál som petstokorunáčku. Súdek stál 450 korún a za ostatné mi dal víno.
-Súdek sem vidzela na dvore, pekný je. Ale víno si, tuším, nedonésol.
-Nebolo treba. Vypily zme ho spolu s Dominom. Šak, čo myslýš, z čeho som taký narobený?
-Už je mi to jasné, narobený si jak špongyja. Móhol si aj domo néčo donést, já bych si též dala za pohárek, aby sa mi lepší spalo, ked už s tebu nebude neska žádná reč.
-Stará, hovoríl som ci, aby si ma neska nebudzila.
-Ná jak? Já, že ca budzím? Šak ty tu furt blaboceš, choda sem sa ca na nyšt nepýtala. Hned som vidzela, že neska nebudeš k nyčemu.
-Vidzíš, budzíš ma!
-Jak to, že ca budzím?
-Furt mi opakuješ, že som neska neny k nyčemu. Dobre vím, prečo mi to vyprávaš!
Tetka Agula sa postavili oproti strýcovi, ruky si dali v bok.
-Povedz mi, čo ci vyprávam a povedz mi aj prečo ci to vyprávam.
Strýco z postele sa pozreli na svoju ženu, lišiacky sa usmiali a veľavýznamne jej pri tom hrozili prstom.
-Vyprávaš mi také veci, pre keré já nemóžem spat.
-Furt nevím, čo máš na mysly.
-Ééj, dobre to ty víš, jak treba ít na mna.
Tetka mávli rukou a otočili sa, že idú za svojou prácou. No strýco na ňu zrazu veľmi prísno zakričali.
-Sem pod!
Tetka sa až zľakli. A ešte viac sa preľakli, keď videli prísnu tvár svojho muža. Ten jej ešte raz zavelil.
-Pod sem! A sem, ke mne si sedny!
Tetka si vystrašená prisadli k mužovi na postel. Od strachu nevedeli zo seba dostať ani slovíčko. Pokračovali teda strýco.
-A ked ci povím, aby si si sedla, ty si rovno lehny!
Tetka už pomaly aj pochopili, čo sa bude diať ďalej. Opatrne sa teda spýtali.
-Nemám sa vyzlécit?
-Neny času! Neny som já taký starý, any opitý, abych tý tvojé handry z teba nedostál za pet minút. Zapamataj si, dzifča mojé, mne pred spánkom nykedy nebudeš vyprávat, také somariny, jako, že se mnu nebude neska žádná reč, že já som k nyčemu.
A naozaj, v ten večer strýco Imro dokázali svojej žene, že nemala pravdu. A tá sa tomu smiala a smiala skoro do polnoci... A potom ešte aj ráno...
