Veľmi som sa potešila, že dnes si konečne pozriem obchody C&A a H&M, ktoré minulý týždeň otvorili už aj u nás. Niečo pekné a relatívne lacné.
Keďsom však vošla do nákupného centra chytila ma panika. Množstvo ľudí. Strop v nedohľadne. Chaos. Panika z veľkého výberu, z ktorého som si aj tak nič nevybrala. Ako mám sama zistiť, čo sa mi hodí, v čom som pekná? Ako zistím, čo je dámske a čo pánske?
Zaujala ma pobehujúca rodina, ktorej sa stratila dcéra. Vlaďu nakoniec našiel ochrankár.
Chcela som vyskočiť na pult a vykríknuť: Čo si mám akože kúpiť??" ale prekvapivo som to neurobila. Veľmi nakupovanie prežívam a dramatizujem. Slzy na kraji. Moja hraničná situácia. Čím väčší priestor, tým menej ľudí, ktorí by mi mohli poradiť. Mali by sme začať vylepovať plagáty s nápisom: Pozor, vysoký stupeň anonymity!
Odporúčam pánom, ktorí neradi nakupujú, Peek& Cloppenburg. Obchod je vhodný aj ako štadión pre atlétov. Ak vaša druhá polovička zatiaľ nakupuje, vysi môžete rátať, koľko kôl ste prešli. Oporúčam rýchlu chôdzu. Beh bybol asi príliš podozrivý. Páčili sa mi tam boxerky vo vreckách, v akýchnosia prváčikovia prezúvky. Už len kvôli tomu vrecku by som ich brala. Červené písmenká na stene mi želajú pekný deň a ďakujú za nákup, ktorýsom neurobila. Nemáš za čo, odvrknem jej.
Zaujal ma jeden mladík, ktorý navigoval svoju milú k "búdkam". Myslel určite prezliekacie kabínky. Ak by to povedal s väčším dôrazom, znelo by to asi takto: "Drahá, tam je búda" alebo "Choď do búdy."
Nakoniec som skončila v Marks & Spencer.Kúpila prvé nohavice, po ktorých siahla moja mama. Skapituláciou a prímerím v ruke (obyčajné džínsy) som vypochodovala z obchodu.
Ženy rady nakupujú. Som výnimka, čopotvrdzuje pravidlo. Rada nakupujem vtedy, keď mám peniaze a mám si, čo kúpiť. Takže takmer nikdy.
Injekcia nákupného kolagenu práve vypršala. Nálada sa mi rapídne zlepšila. Až teraz naozaj ďakujem mojej rodine, že sme víkendy trávili v záhrade a nie medzi fast foodom a ďalším obchodom.
