Bol som malý chlapec,
koníka mi dali.
Dreveného tátoša
z jedle vystrúhali.
Vyrástol som väčší,
už mi pätnásť tiahlo,
darovali šabličku
z dreva javorovho.
Hrával som sa chlapec
na dvore na zboji,
v hore som bojoval
šabľou na koni.
Otec ma chránili,
mamka zas hladili,
svojeho si synáčka
pred svetom chránili.
Čo Tatra mi súdi,
život môj zastihne,
šuhaj som ja švárny, ver,
vojna ma neminie.
Bojoval mi otec
i dedov pradedo.
Rukovali mládenci,
pôjdem aj ja svetom.
Za dedinu moju,
za vlasť ľúbu rodnú,
za otca i matičku,
za slobodu tvoju.
Ej, osedlali mi
koníka sivého.
Ej, čo ponesie ma tam,
do boja veľkého.
Ponesie ma horou,
cez tie šíre polia,
no nie koník strúhaný,
z jedľového dreva.
Cválať bude junák
po lese, po lúke.
Šabľu bude kovanú,
držať v pevnej ruke.
Bude on bojovať,
boj cisára svojeho,
nezabudne domov prísť,
mamku, otca svojho.
Bojovať on musí,
na to sa narodil,
aby vlasť slovenskú on
z biedy vyslobodil.
