Mária Vašková
Keď ma ubili
Doby minulé pominuli; ľudstvo zabúda, no občas sa aj v parlamente spomenie na našich "Romantikov". Báseň poňatá iným štýlom a predsa v tom istom duchu...
"Byť či nebyť... Ja som!" Zoznam autorových rubrík: Kniha života, ...v rýme veršov, Súkromné, Nezaradené
Doby minulé pominuli; ľudstvo zabúda, no občas sa aj v parlamente spomenie na našich "Romantikov". Báseň poňatá iným štýlom a predsa v tom istom duchu...
Skončíte školu a poväčšine si hľadáte prácu. Chcete sa zamestnať a zrazu niet kde. Zistíte, že život nie je taký, aký ste si ho predstavovali, alebo ako vám sľubovali vaši rodičia a príbuzní. Cítite sa nepotrebný, nekvalifikovaný na „život", hľadáte svoje „ja" a význam toho, prečo tu ste. Postupom času ste depresívny, podráždený a všetci okolo nerozumejú tomu, prečo je to tak. Chcete sa niekam zaradiť, niekam patriť, ale akosi sa nedá. Nepripravený na rodinu ani na partnerský život. Bez akéhokoľvek finančného zázemia nie je možné niečo vytvárať a udržiavať; iba ak na ulici. Chceme mať istotu, ale tá akoby neexistovala. Čo s tým? K 31.07.2013 bola miera evidovanej nezamestnanosti najvyššia v okresoch Kežmarok, Rožňava a Rimavská sobota, a to až nad 25 %. O niečo nižšia nezamestnanosť, 20 - 25 % je na východnom Slovensku v desiatich okresoch, kde v porovnaní so stredným Slovenskom sú to len dva okresy a na západnom Slovensku je miera evidovanej nezamestnanosti pod hranicou pätnástich percent; no poväčšine je nezamestnanosť v okolí hlavného mesta v rozmedzí 4 - 7 %. A predsa je stále dosť pracovných miest... Len nezamestnanosť je vysoká.
Mnohí komunikujeme rečou, ale nik z nás nemôže zaprieť, že práve hudba je tým najuniverzálnejším komunikátorom. Niekto hovorí o relaxe, iný o chvíľke šťastia. Mnohým sa ľudová hudba spája s tradíciou nášho národa, s kultúrou Slovákov alebo v súčasnosti so rôznymi rodinnými oslavami. Nemôžeme povedať, že to tak nie je, avšak Kollárovci lámu akékoľvek predstavy len o tradíciách a snažia sa nám svojou tvorbou, svojou hudbou a prevedením aj tých tradičných piesní povedať, že ľudová hudba nepatrí len kdesi do oblasti knižníc či kultúrnych podujatí. Ich tvorba sa jednoducho dostáva každému poslucháčovi „pod kožu" a zároveň dodáva, že nie sú len relikviami na niekoľko dní v roku, ale že Kollárovcov môžeme počúvať kdekoľvek a kedykoľvek. Doma, na návšteve, v mobilnom telefóne či mp3 prehrávači. Kollárovci pomáhajú pri upratovaní, varení obeda či oddychu, ale aj v časoch smutných, kedy nás rozveselia, či veselých, kedy podnietia v nás ešte väčšiu radosť.
„Príde Kristus, Spasiteľ náš, cestu mu pripravme." V dnešný deň, prvýkrát po roku, zaznievajú tieto slová. Myšlienka príchodu..., nie len toho spred 2000 rokov; ale príchodu do našich sŕdc, do našich domovov, do našich životov, príchodu konca sveta; príchodu nás samých k sebe. Nie čas je podstatný, ale človek. Pre kresťana nie je dôležité, koľký letopočet sa píše. Nie je dôležité, koľko rokov ubehlo od Kristovho príchodu a koľko ešte ubehne do toho posledného; on k nám prichádza neustále. Len my ľudia na to zabúdame alebo vôbec na to nechceme myslieť. V čase adventu cítime, že práve teraz je ten čas, kedy otvoriť Kristovi dvere, kedy ho vpustiť do nášho srdca. Sú pre nás podstatné roky a obdobia; počítame, koľko času ubehne... a pritom? Čas je len relatívny pojem. Čas neexistuje. Čas je v skutočnosti dôsledok času. Len my ľudia, aby sme mali nad sebou kontrolu, sme zhmotnili čas ako taký. Kontrolujeme, kedy kde musíme byť, kam sa máme ponáhľať... ale kto má na starosti režim nášho srdca a svedomia? Ten, ktorého vpúšťame na revíziu len raz za rok? Ktorý má dovolené prísť len na Vianoce? Prečo len advent nám slúži na akési „predvianočné" upratovanie môjho ja?
Spustli polia i lúky, vrcholky kopcov pokryl prvý sneh a vietor aj naďalej hudie svoje tiché melódie... Do našich domovov prichádzajú dlhé a studené večery, no plné spomienok. Darmo zalamujete rukou, darmo odháňate myšlienky... Vrátia sa! Tak ako sa do našich sŕdc pomaly vkráda sviatočný čas, aj ĽH Kollárovci prišla s vianočným darčekom. Nové CD „Vianoce s Kollárovcami" je cestou za vlastnou spomienkou. Mladí talentovaní hudobníci s goralským temperamentom z Kolačkova prichádzajú, už v poradí, so svojim šiestym CD.
Spustli polia i lúky, vrcholky kopcov pokryl prvý sneh a vietor aj naďalej hudie svoje tiché melódie... Do našich domovov prichádzajú dlhé a studené večery, no plné spomienok. Darmo zalamujete rukou, darmo odháňate myšlienky... Vrátia sa! Tak ako sa do našich sŕdc pomaly vkráda sviatočný čas, aj ĽH Kollárovci prišla s vianočným darčekom. Nové CD „Vianoce s Kollárovcami" je cestou za vlastnou spomienkou. Mladí talentovaní hudobníci s goralským temperamentom z Kolačkova prichádzajú, už v poradí, so svojim šiestym CD.
V jednej z pre mňa najkrajších ľudových piesní, sa spieva: „nit krajšoho, nit kutočka, jak to moje selečko. Tam ňa mamka porodyla, tam uzrilam slonečko." Prečo táto pieseň a text? Táto emotívna skladba vo mne asi najpravdivejšie zobrazuje pocity spojené s minulosťou slovenského národa; jeho spätosť s ľudovou kultúrou... s ľudovou piesňou. Nenarodila som sa ako muzikant, aj keď som na tento svet prišla so spevom. Nie som profesionálny tanečník, aj keď moje korene ma k tomu viedli. Nevenujem sa ľudovej kultúre, aj keď o tom snívam... Nosím to všetko vo svojom srdci; kde kultúra slovenského národa s jej vlastnou ľudovou piesňou, sú pre mňa najväčším pokladom. V živote vyskúšame mnoho ciest, ktoré sú človeku otvorené. Niektoré z nich nájdu v našich životoch svoj cieľ, avšak mňa sprevádza životom jediná verná cesta, ktorá lieči promptnejšie než akékoľvek analgetikum; ktorá zaženie smútok rýchlejšie ako falošný úsmev. Kollárovci a ich hudba ma prinútili zamyslieť sa nad významom mojej cesty, nad tým, čo milujem a čo napĺňa môj život... Myslím, že prišiel čas vyspovedať sa zo svojej „lásky".
Humenné - Jeno´s Brothers začiatkom augusta predstavili Mraky - singel a súčasne videoklip k tejto skladbe. V júli sa mladí Humenčania zatvorili do štúdia, aby vydali svoj prvý singel.
Kapela Jeno´s Brothers sa vrátila z Madridu. Svetové dni mládeže (World Youth Day - WYD) boli miestom, kde títo mladí hudobníci z východného Slovenska reprezentovali našu krajinu.
...vravím, že to nie som ja. No, verte mi. Keď niekto z nás spraví niečo úžasne krásne, hanbí sa za to. Zapiera, zahaľuje rúškom tajomstva. Nedovolí sám sebe žiť svoj život, svoje presvedčenie. A možno stačí naozaj málo. Len si to priznať, pripustiť.
Už niekoľko rokov... Mladí hudobníci - jeden živel - hudba. Jeno´s Brothers - spojili sa, aby vytvárali jednotu so svojimi fanúšikmi. Štyria súrodenci: Lukáš, Matúš, Jozef, Monika a Peter Jakab. Ich pocity, zážitky a túžby vytvárajú jedinečný príbeh každej skladby. Ich pravidlom nie je jedna línia; nebránia sa hudobným experimentom. Hudobnou líniou tejto humenskej kapely je british popcorn, no nepovedia „nie" ani pop-rocku. Všetky názory, myšlienky a túžby sa spájajú do hudby, ktorú tvoria pre všetkých bez rozdielu.
Prečo? Otázka... Denno denne ju počúvame všade naokolo. Nespočetné množstvo ľudí pýtajúcich sa na príčinu niečoho. Možno na dôsledok svojho konania... očakávania... alebo je to len akási "detská" fráza plná zvedavosti; ked’ niet sa na čo pýtať. Každé ráno ale i večer sa stretávame s farebným svetom; možno nie svetlom, ktoré naše okolie robí farebným. Nejeden z nás má čierno-biely deň; ba horšie - čierny. Prečo? Kým sa nezamyslíš nad dôvodom na čo, alebo "načo" sa pýtaš.