Lenže život prinesie aj také chvíle, keď sa meditácia zdá ako jeden z najvhodnejších spôsobov, ako samej sebe pomôcť. Topiaci sa aj slamky chytá a mojou slamkou bola prvá lekcia z tých najzákladnejších základov meditácie.
V skratke a kocke, dostala som tieto rady (robiť ráno a večer 20-30 minút):
Sadni si na pokojné miesto - turecký sed, vankúš pod zadkom, stolička, posteľ... hocičo, aby si mala rovný chrbát.
Zatvor oči a uvedomuj si svoj dych. Predstav si, ako sa pri nádychu rozširuje tvoje brucho, bránica, pľúca, pri výdychu sa zmenšujú tvoje pľúca, bránica, brucho. Nádych – raz, dva, tri hore, výdych – raz, dva, tri dole. Dýchaj a uvedomuj si len tento trojtakt. Ak ťa otravujú myšlienky, jemne ich posuň nabok a sústreď sa na rozširovanie a zužovanie vnútorného priestoru. Nádych, výdych, dovtedy, kým nepocítiš, že si uvoľnená.
3. Keď si uvoľnená, môžeš sa začať modliť. Stále svoju pozornosť držíš na prúdiacom dychu. Nádych, raz, dva, tri s myšlienkami „Pane, Ježiš, Syn Boží“, výdych „objím ma svojou Láskou“. Nádych, výdych – a stále opakuj túto modlitbu ako mantru. Nádych, výdych...
4. ...a keď pocítiš pokoj a mier, potom s pozitívnymi emóciami ďakuj Bohu za to, čo si želáš mať. Nádych „ďakujem Ti, Bože“, výdych „že som šťastná a spokojná.“ Pri každom výdychu si niečo želaj - že som zdravá, silná, úspešná, obľúbená, kreatívna, že sa mi darí v práci, že robím všetko s ľahkosťou... Dýchaj, ďakuj a predstavuj si seba, že už máš to, čo si želáš.
5. Nakoniec urob cvičenie v joge zvané „maha mudra“ ako symbol ochrany tvojej energie.
Bodka.
Keďže mi naozaj záležalo, aby sa dostavili pozitívne výsledky v reálnom živote, začala som meditovať hneď v ten večer.
1. Sadla som si na terasu na patchworkovú prikrývku, ktorú som kedysi sama šila. Turecký sed ani náhodou. Sed s nohami pod zadkom, auuu! Sed na vankúši... vydržím takto dvadsať minút? Sadnem si na malý hokerlík... tak ok, to by možno išlo...
2. Zatvorím oči a uvedomujem si svoj dych. Pri nádychu sa má rozšíriť moje brucho, ale ja dýcham akosi naopak, nadvihujú sa mi len pľúca. Skúšam, dýcham, ruky si kladiem pod pupok, dýcham, skúšam – ahaaa, takto. Nádych, výdych... no zrazu z terasy počujem susedu, ako vyšla na záhradu a prechádza sa tam. S čímsi búcha, jej pohyb ma ruší. Nádych... má to zmysel? Na terase? Sťahujem sa do spálne.
A teraz odznova bod 1, bod 2.
Dýcham, učím sa vnímať ten trojtakt. Nádych, vý... hádam som vybrala kľúče z brány ...dych, nádych... zaštekal pes. Nevadí. Výdych, nádych... nevšímam si otravné myšlienky. Vedome vnímam, ako sa mi nadvihuje bránica, pľúca, výdych, pľúca, bránica, brucho... koľko ešte? Dýcham, dýcham...
3. Už je asi čas na modlitbu, tak to cítim. Na prekvapenie, táto časť mi ide dosť dobre. Občas ešte otravné myšlienky (som unavená, kedy si už ľahnem? Bolí ma chrbát, mám také ťažké ramená. Odišla už suseda zo záhrady?)... a potom, áno, cítim pokoj. „Strach sa lieči dýchaním,“ spomeniem si na slová z úvodnej lekcie. „Bránica je najdôležitejší sval v tele, tu začína dych,“ počujem ďalej. Nádych, výdych, „objím ma svojou Láskou“.
4. A teraz si predstavujem, aká som šťastná. Usmiata. Spokojná. Veselá. „Nie si, nie si,“ smeje sa malý pichľavý Strach. Vypadni, poviem mu... Ďakujem, že som šťastná, spokojná... „krava, ty tomu veríš?“ smeje sa Strach. Ako to bolo? „...jemne ich posuň nabok a sústreď sa na rozširovanie a zužovanie vnútorného priestoru“... čau.
5. Ešte maha mudra.
Bodka.
Pomaly otváram oči, šťastná, že prvý pokus mám za sebou. Vstávam, ledva si cítim nohy, stŕpli mi... chyba. Nabudúce budem sedieť na normálnej stoličke. Len na sekundu zapnem telefón, prešlo 25 minút. Ráno ma to čaká zase, a večer tiež. Namiesto čumenia na instagram budem takto meditovať. Pretože verím, že to má zmysel pre moju psychiku, dušu, život.
A som zvedavá, ako bude o nejaký čas vyzerať druhá lekcia.
