Palec som najprv obalila do servítky, potom do druhej a po pol hodine som si naordinovala už len leukoplast. Malina, nič to. Pri každej blbej činnosti však cítim tento hendikep. Ťažšie sa mi:
- krája posledná mrkva
- umýva riad
- vymieňa plienka
- naťahujú rukavice
- obúvajú čižmy
- rozopína gombík
- oddeľuje žĺtok od bielka
- zabaľuje vianočný darček...
Pri každom silnejšom tlaku na ľavú ruku pocítim v palci tupú bolesť. Vzdychnem si a s vďakou sa usmejem. Môžem byť šťastná! Veď som sa nemusela objednávať u lekára, čakať na ošetrenie dlhé hodiny v čakárni, nepotrebovala som kartu poistenca ani rady od špecialistu, ani röntgen, operáciu, sériu ďalších vyšetrení, čakanie na výsledky, žiadne drahé lieky, PéeNky, chemoterapie, rehabilitácie... Som zdravá, vďaka Bohu, zdravá! Ľavý, boľavý palec držím hore, vymieňam leukoplast a táto smiešna diagnóza mi poukazuje, že ja vlastne nič viac pod vianočným stromčekom nepotrebujem.
