Pracujem v redakcii rádiotelevízie, kde už vyše roka každý deň omieľame korona, korona, vakcína, vakcína. Informujeme o všetkých aktualitách, novinkách, zmenách, o dennej štatistike testovaných, nakazených... a čísla sa počas mesiacov menia ako na hojdačke. Keď sa začiatkom roka u nás začalo s očkovaním, súkromne ma táto téma vôbec nezaujímala a ani na chvíľu som neuvažovala, že sa dám zaočkovať aj ja. Čo ja viem... nejako nedôverujem tým rýchlovynájdeným vakcínam, s ktorými sa zrazu obchoduje po celom svete.
Systém v Srbsku funguje tak, že kto má záujem o očkovanie, navštívi internetovú stránku eUprava (niečo ako elektronická štátna správa), klikne na zdravie, covid19, očkovanie a vyplní základné osobné údaje. Potom čaká, kým mu mailom aj smskou príde pozvánka s presným termínom. Tí, ktorí sú v prioritnej skupine, dostanú pozvánku už o niekoľko dní, bežný smrteľník čaká asi jeden – dva týždne. V poslednom čase prišla vláda s nápadom, že sa občania môžu očkovať aj bez elektronického prihlásenia, ale nemocnice apelujú, aby sa záujemcovia radšej prihlásili, lebo sa inak v čakárňach vytvára nervozita a „gužva“ (tlačenica).
Keď som pred pár dňami v práci prekladala správu, že Grécko otvára hranice a Srbi majú vstup povolený len s potvrdením o očkovaní, a leto sa blíži, začala som premýšlať, ako sa ja konečne po roku a pol dostanem na Slovensko. Robiť si PCR test, za ktorý treba zaplatiť 9 tisíc dinárov alebo čučať 14 dní v karanténe? Kolegyne aj kamaráti ma presviedčali, že najrozumnejšie bude dať sa zaočkovať. No ok, kvôli cestovaniu do rodnej zeme všetko... a tak som na stránku eUpravy klikla aj ja.
Pri vyplňovaní koloniek som sa pozastavila nad ponukou vakcín. Mohla som si vybrať, ktorou vakcínou si želám byť zaočkovaná: Pfizer BioNTech, Sputnik V, Sinopharm, AstraZeneca, Moderna. Keďže som sa nevedela rozhodnúť, písala som kamarátke do Bratislavy, ktorá pracuje v oblasti farmácie. „Čóóó, vy si v Srbsku môžete vyberať, ktorú vakcínu chcete?“ Jej reakcia ma pobavila, aj potešila. Nakoniec som označila fajzerku.

Ďalší deň v práci som opäť začala prekladať do slovenčiny agentúrne správy. Zrazu som sa schuti rozosmiala a pomyslela som si, že toto mi už kamarátka z Bratislavy nebude veriť. Prezident Alexander Vučić totiž vyhlásil, že síce nechce diskriminovať tých, ktorí sa nedajú zaočkovať – aj keď je to sebecké a nezodpovedné, no rozmýšľal, ako odmeniť tých zodpovedných. Všetci, ktorí sa dajú zaočkovať do 31. mája, dostanú od štátu odmenu 3000 dinárov (cca 25-26eur).

Mimochodom, srbská vláda na zmiernenie nepriaznivej epidemiologickej situácie všetkým dospelým občanom, ktorí prejavili záujem a prihlásili sa, vlani darovala po 100 eur a tohto roku sľubuje 30+30 eur. Dôchodcovia sú prví na zozname a na ich účty prišlo 30 eur práve dnes.
V Srbsku je dobre. Kvôli nákupu vakcín vláda nepadla, v inštitúte Torlak v Belehrade sa začal vyrábať ruský Sputnik, synovi sme dali urobiť nový pas a čakám na letné prázdniny. Lebo – aj keď je v Srbsku dobre, nemajú tu tresku, horalky, ani Popradskú kávu...