Bardejovčanov stojí ročná prevádzka karantény viac ako 10 tisíc eur. To však nikoho ešte donedávna nezaujímalo. Aj keď je v tridsaťtisícovom meste takmer dvetisíc psov, ich majitelia a verejnosť len matne registrovali, že niekde za mestom existuje akási karanténna stanica pre nechcené a túlavé zvieratá. Angažovaným nástupom dobrovoľníkov sa zabehnutá prax (či skôr neprax) v roku 2010 zmenila. Smerom k samospráve a hlavne smerom k verejnej mienke. No namiesto toho, aby od začiatku zo spolupráce mesta a občianskeho združenia vznikol z karantény funkčne spravovaný útulok, narodil sa len veľmi divný mačkopes. Napriek tomu paradoxne a len zásluhou dobrovoľníkov sa to hlavné, podmienky pre umiestnené psy, výrazne zlepšili.
Prečo sa začali vo fungovaní bardejovskej karanténnej stanice angažovať dobrovoľníci? Pretože jej stav bol pred viac ako dvoma rokmi, keď sa o psov staralo podľa svojej zákonnej povinnosti „iba" mesto, katastrofálny. Nevyhovujúce zoohygienické a technické podmienky, špinavé koterce, premnožené potkany, absencia programu umiestňovania, žiadna komunikácie k verejnosti, utrácanie nadbytočných a problémových zvierat. Všetko v tichosti a za minimálnych nákladov. Samozrejme, v rámci zákona a s rovnakými peniazmi od daňových poplatníkov.
Od začiatku roku 2010 dobrovoľníci z občianskeho združenia a ich sympatizanti investovali z vlastných zdrojov viac ako 4 tisíc eur na rekonštrukciu a modernizáciu karantény. Vybudovali nové koterce, zrekonštruovali celý areál stanice, zaviedli adopčný program a prax dočasnej opatery. Zabezpečili prevozy, kastrácie a veterinárnu starostlivosť. Zorganizovali PR a benefičné akcie. Za jeden a pol roka umiestnili do nových rodín na Slovensku aj v zahraničí viac ako 80 psov (priemerne jedného týždenne!). Najväčšou a absolútne nevyčísliteľnou hodnotou je každodenná 4-5 hodinová starostlivosť o takmer dvadsiatku psov. Venčenie, kŕmenie, napájanie, čistenie. A to prosím nejde o desiatky nadšených skautov. Naopak tých najskalnejších by ste dnes spočítali na prstoch jednej ruky.
A čo na to správca, mesto alias mestský podnik Bapos? Vôbec nič. Formálne karanténu spravuje ďalej s rovnakým rozpočtom. Za tri roky spolupráce nijako neocenil prácu dobrovoľníkov. Neprišiel ani s jediným trápnym návrhom spolupráce. Prečo by to aj robil? Pred očami mu vykvitol úplne nový, dobre fungujúci projekt a on nemusel investovať ani cent naviac. Naopak. Odpadla práca a režijné náklady, pretože každodennú starostlivosť o karanténu prebrali dobrovoľníci. Na mieste je otázka koľko peňazí určených pre karanténu sa reálne preinvestovalo, kde a akým spôsobom. Nezdá sa vám to košér? Ale veď psíky sa majú lepšie. A všetko funguje. Dobrovoľníci sú len dobrovoľníci, robia to z vlastnej vôle. Tak nech ich pekne hreje dobrovoľne dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Alebo nie? Nie, pravdaže nie. Patológia celej veci je síce veľmi nenápadná a otupená každodennou realitou no o to smrteľnejšia.
Po prvé. Nie je normálne, že neviete koľko peňazí z vami zaplatenej dane ide tam, kam má a aká časť sa stratí v deravom rozpočte chronicky stratového mestského podniku (mimochodom čo je to vlastne „mestský podnik"?). Navyše vypátrať túto informáciu je pre obyčajného daňového poplatníka takmer nemožné. Po druhé. Nie je normálne, že fungovanie karanténnej stanice sanujú tri roky každý boží deň, piatok či sviatok dobrovoľníci. Všetko za obludnej arogancie a apatie správcu. A po tretie. Mesto v marci prijalo uznesenie o vyhlásení verejnej súťaže na nového prevádzkovateľa karanténnej stanice a útulku pre psov. Hurá, zajasá dobrovoľnícke srdce zaslepené láskou k nemej tvári. Poslanci sa nám konečne prebudili! V preklade do samosprávnej bardejovštiny to však znamená asi toľko:
„Milí dobrovoľníci, ďakujeme vám za to, že ste charakterní a morálni ľudia a osud týraných zvierat v našom meste vám nie je ľahostajný. Ďakujeme vám aj za to, že ste nám zveľadili, rozšírili a obnovili karanténnu stanicu z vašich vlastných zdrojov a každý deň sa o psíky staráte. Peniaze vás, daňových poplatníkov sme mohli použiť ako sme my uznali za vhodné a vás do toho nič. Veľkoryso vám preto ponúkame možnosť zúčastniť sa verejnej súťaže. Ak preukážete, že na to máte. Verte nám, nie je vôbec podstatné, že to úspešne robíte už dva a pol roka. A ak splníte nami stanovené veľmi prísne podmienky. A samozrejme nenájde sa nikto podľa nás schopnejší, z koho by sme mali ešte väčší úžitok a biznis. Potom vám radi umožníme dobrovoľne pracovať pre našich opustených psíkov aj naďalej."
Neviem ako vás, ale: „Mně by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
