Aby som vysvetlil ako sa dešifrujú sľuby musím na to ísť tak trochu väčším oblúkom.
Zmluvným cenám sa v arabskom svete darí, o tom sa nemusíme prieť. Prídete na trh, ukážete na vec, ktorú si chcete kúpiť a predavač vám povie cenu. Vy, ak sa trocha vyznáte v tejto hre, zrazíte cenu na tretinu, pričom sa zatvárite, že čo si to dovolil. Predavač vyvalí oči, nazve vás nejakou miestnou alternatívou slova „šialenec" a v tom istom výdychu vám navrhne približne tri štvrtiny pôvodnej ceny. Krútite hlavou vyslovujúc polovicu pôvodnej sumy, ktorá je predavačom okamžite odmietnutá. Krčíte plecami, odchádzate. Pochopiteľne, po dvoch metroch vás predavač zastaví, navrhne cenu mierne nad polovicou pôvodnej sumy a podľa aktuálnej dennej ponuky pridá výrok o utrpení jeho siedmych detí, ktoré vašim zderstvom nebudú mať dnes čo jesť. Prijmete a obchod je uzavretý. Tento princíp sa zďaleka neuplatňuje len v obchode.
Jeden z mojich arabských známych, pretože ma považuje za priateľa, ma pozval k nemu domov so slovami „chcem ti ukázať ako bývam a moja rodina ťa chce spoznať". Vyzeralo to tak, že než som ním bol eskortovaný do prijímacej miestnosti, prebehol celú trasu nášho výstupu do druhého poschodia ich rodinného domu a s krikom zahnal každého do jeho izby. V prijímacej miestnosti som strávil asi hodinu, z toho asi polhodinu s ním. Zvyšok som bol sám, lebo on riešil niečo v inej časti domu. Počas rybačky s ďalším známym som bol pozvaný na večeru z rýb čo sme nachytali. Ja ryby totiž len chytám, variť ich jednak nemám ako a jednak sa mi ani moc nechce. Keď som na druhý deň zviedol tému na tú večeru tak som sa dozvedel, že už je to zjedené a teda snáď niekedy inokedy. Zo sľubu každodenného vozenia kedy budem chcieť a kam budem chcieť sa vykľulo jednorazové požičanie staršieho auta. Alternatíva tiež nie na zahodenie, ale skúste to pochopiť sediac pripitý v bare vzdialenom 15 km od vášho hotela. Keď som sa zmienil o tom, že vďaka indickým kuchárom je všetkých 20 jedál na večernom bufete štipľavých ako extrakt z čili papričiek bol som okamžite pozvaný na tradičnú večeru bez štipľavých ingrediencií. Zatiaľ k nej neprišlo a budúcnosť v tomto smere vidím tak, že tie najčernejšie sadze sú proti tomu čerstvo napadaný sneh. Prísľub opravy otvárania okna v mojej hotelovej izbe znamenal, že ho zabezpečili tak, aby sa nedalo otvárať. Pokračovať by som mohol ešte dlho.
Arabi, zvlášť ak vás považujú za priateľov, sú schopní vám sľúbiť všetko. Od bežného modrého z neba až po pozvanie na večeru. Ja, pretože verím, že sľuby sa majú plniť, som v týchto arabských vyjadreniach spočiatku nevedel nájsť nejaký systém. Nejakú šifru, ktorou by som rozlúštil, čo mi ten človek chce vlastne povedať. Až jedného dňa, keď som na miestnom trhu kupoval darčeky pre príbuzných, mi do konečne došlo. Význam sľubov je totiž, podobne ako pri obchode, tiež zmluvný.
Ak vám dá Arab sľub, treba ho zredukovať na tretinu (ten sľub, redukovať na tretinu Araba zaváňa rasizmom) a nenápadným opisom tejto tretiny vyzvedieť, ako si splnenie predstavuje dotyčný človek. On samozrejme odmietne takú drastickú redukciu a opíše vám možnú realizáciu v hodnote niečo cez tri štvrtiny daného sľubu. Na vás potom ostáva počkať, či sa splnenie vyvinie skôr k tej tretine, alebo skôr k polovici pôvodného zámeru.
Týmto článkom nechcem znevažovať arabskú kultúru, obyvateľov a ich hodnoty. Nemôžem ani povedať, že sa tak správajú všetci, lebo to by nebola pravda. Vlastne, oni nám nie sú až tak vzdialení. Veď aj u nás sú ľudia čo plnia svoje sľuby do bodky a sú aj takí, pre ktorých akoby mali slová iné významy. A možno práve na nich by sa ten systém zreálňovania sľubov použiť dal.
Veď si len predstavte nasledujúci dialóg odohrávajúci sa začiatkom júna roku 2006:
A: Do roku spustíme plne funkčné elektronické mýto, bude to stáť 663,9 milióna Eur a poctivo využijeme každý cent.
B: No tak to určite! Potrvá to 6 rokov a aj tak to nebude to fungovať. Navyše to bude stáť 1 miliardu Eur a povedzme, že 70% z toho ukradnutých vám uverím, ale hento teda nie.
A: Dobre priateľu, veď sa hneď nepaprčte. 2 roky, 728 miliónov Eur a ukradneme len 20%. A fungovať to bude najneskôr dva týždne po spustení. Čo vy na to?
B: Tak to ste pekne prestrelili. Keď ma takto chcete ošklbať, tak to si choďte hľadať niekoho iného.
A: Ale veď sme ľudia, dohodneme sa. Aký je teda váš návrh?
B: Keď spustíte na 4 roky, 992 miliónov Eur, tak zavriem oči nad 40% a môžeme si ťapnúť.
A: Beriem 3 roky, 798 miliónov Eur a 50%, ale to už je naozaj minimum, už tak nebudeme mať za čo kúpiť nové limuzíny, moji príbuzní sa budú musieť skrývať za vykonštruované tendre a ja sám si nebudem môcť dovoliť kravaty viacerých farieb.
B: Dohoda.
Skutočný výsledok je niekde medzi, ale obe strany vedia na čom sú. Kým sa však všetci naučíme takto zreálňovať to čo je nám predkladané, tak musíme sledovať ako sa sľuby sľubujú a karavána ide ďalej. Tu v Ománe doslova.
Množstvo mojich tematicky triedených fotiek z Ománu nájdete aj na http://picasaweb.google.sk/mahroch.
