Možno si chcela žiť len obyčajný život, možno si chcela patriť medzi horných desaťtisíc. Snažila si sa, ale teraz je pre teba vonkajší svet odhryznutým koláčom. Viacerí z neho ujedali a tebe musí stačiť to, čo ti zostalo. Neviem ti vysvetliť prečo, ale tu už neplatí žiadna sociálna solidarita. Nič už nebude také ako predtým. Zostáva ti už len zmierenie so sebou a tabletky. Ale predsa je tu ešte niečo, a to je nádej. Slovo, ktoré je zneuctené mnohými sklamaniami a znova položené na piedestál nekonečna. Jeho obsah však najlepšie vystihuje silu začať odznova. Píšeš, že máš rada hudbu. V súvislosti s tými kolibríkmi mi napadlo, že je jedna naozaj veľmi optimistická pieseň. Spieva ju Bob Marley a volá sa v originále Three Little Birds. Čo by si povedala na to, keby v jedno slnečné ráno tri malé vtáčiky spievali na plné hrdlá len pre teba? Želám ti to z celého srdca. Týmto považujem našu korešpondenciu za ukončenú. Zbohom.
Bob Marley pre kráľovnú múch
Prezývali sme ťa kolibrík. Mala si aj iné prezývky, ale táto mi utkvela v pamäti, lebo kolibrík je najmenší vtáčik na svete. Aj ty si patrila vzrastom medzi menších. Vždy si však číhala na šťastie pri ceste, hoci si tušila, že len ide okolo. Jeden by řval, když si na to zmyslí. Takovej osud.