Bola nedeľa večer a vonku už bola tma. Vracali sa z manželkou z celodenného pobytu z Bratislavy. Boli unavení a tiež trošku rozčarovaní. Akcia, na ktorej sa zúčastnili, nedopadla podľa ich predstáv. Sem-tam prehodili, na margo dňa, nejaké to slovo, ale nakoniec zostali ticho. Len hudba z autorádia hrala potichu nejaké melódie. Obaja premýšľali o dnešnom dni, o rodine, o deťoch, o problémoch a o zajtrajšom pracovnom dni. Po ceste išlo len málo áut. Veď už bolo neskoro večer a väčšina ľudí už sedela v teple svojich obývačiek.
Takto zamyslení, sychravé počasie, tma a únava, ich úplne oboch ukolísali. Zrazu si manželka všimla, že idú akosi čudne krivo. Stále to ešte vnímala len podvedome. Až nastal okamih, keď si naplno uvedomila, že auto prešlo stredovú čiaru a ide krivo k druhému okraju. Skríkla: “Kam to ideš?” Manžel sa strhol a volant rýchlo otočil na opačnú stranu a vrátil auto späť, na pravú stranu. Akoby si to ani neuvedomoval a povedal: “Prepáč, zamyslel som sa.”
No, manželka si uvedomovala, že to nebolo zamyslenie, ale mikrospánok. Absolútne si neuvedomoval, že prešiel do protismeru. Našťastie nešlo oproti ním žiadne auto. Radšej mu ani neoponovala, aby ho nedráždila. Nič by tým nevyriešila. Uvedomila si, že musí s ním pokojne komunikovať, aby sa situácia nezopakovala. Nemôžu byť ticho, lebo ich to ticho, teplo a tma ukolíše. O únave, po celom dni, ani nehovoriac. Tak manželka zapojila manžela do rozhovoru, ktorý pokračoval až pokiaľ nedošli pred bytovku, na parkovisko.
Vydýchli si, až keď prišli domov, do svojho bytu. Až vtedy si náš známy uvedomil, že čo sa mohlo stať, keby bolo išlo oproti ním nejaké auto. Až vtedy začal byť nervózny a začal sa triasť. Takýto je tento pán. Nikdy sa nezľakne hneď, ale až po nejakom čase, keď prejde situácia, až vtedy si uvedomí, že sa mohlo stať niečo zlé. Zachová si duchaprítomnosť. Veľakrát si svojou uvedenou danosťou, zachránil život.
Naším známym sa táto situácia nestala po prvýkrát. A tak začali hľadať informácie, či neexistuje niečo, čo by mohlo zabrániť mikrospánku. Prečítali si v novinách, časopisoch a na internete, že si treba dopriať, pravidelné prestávky , nešoférovať v noci a pri únave si urobiť čo najrýchlejšie prestávku a ešte veľa iných rád. Vlastne to všetko vedeli aj sami.
Informovali sa a hľadali ďalej. Našli zaujímavý článok v časopise Plus 7 dní. Vraj, vedci našli riešenie a testujú ho. Do auta, na prístrojovú dosku nainštalovali infračervenú kameru. Tá snímala neustále tvár vodiča. Potom počítač vyhodnotil určité znaky na vodičovej tvári, napr. padajúce viečka, a iné charakteristické znaky pri únave a zabezpečil jemnú vibráciu vodičovho sedadla, aby sa prebral. Keď už zaznamenala nainštalovaná kamera, že má vodič zatvorené oči, spustí sa ihneď zvukový signál, a to stále silnejšie. Zatiaľ sa tento systém testuje len v kamiónoch. V prípade efektívnosti, sa môže využívať aj v osobných automobiloch. Manželia sa už tešia, kedy bude tento objav v predaji a dajú si ho namontovať do svojho auta. Myslím si, že pokiaľ bude taký dobrý ako ho prezentujú už aj iné média, tak aj iní vodiči prejavia oň záujem.
