Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete. Zoznam autorových rubrík: Vtipné príbehy, Súkromné, Automobil, Doprava a dopr. predpisy, Služby, Foto - články, Sviatky, kultúra a tradície, Škola a spomienky, Staroba, Počítač a rodina, Príroda a jedlo, Poézia, Žena, rodina, deti, spomienky, Príroda a zvieratká, Vzťahy, Práca, dôchodok, spomienky, Spoločnosť, Drogy, Zdravie
Mali sme akýsi smolný deň. Okrem toho, že naša mamička sa už v nemocnici mala trošku lepšie, tak nič sa nám nedarilo. Obchody, ktoré boli predtým vždy otvorené, boli zatvorené, mnohé potrebné veci na našu dostavbu chaty nemali, na križovatke mladý motorkár takmer vrazil do nášho auta ... Jednoducho bol to deň blbec. To sme ešte netušili, čo nás ešte v tento podvečer čaká.
Nikdy som nebola veľkou ctiteľkou sociálnych sieti, až do razu, keď ma k tomu vyprovokovala priateľka, ktorá si chcela so mnou písať, a práve cez facebook. Pomaly som si zvykla na tento spôsob komunikácie. Žijem už dosť dlho, pracovala som s rôznymi ľuďmi a preto aj poznám veľa ľudí, a tak sa mi prihlásilo veľa priateľov. Prihlásili sa mi priatelia, ktorých som poznala, ale aj takí, ktorých som nepoznala vôbec a ktorí sa dostali ku mne cez rodinu alebo priateľov.Jedného dňa som si našla na facebooku žiadosť o priateľstvo od mladej ženy, ktorú som nikdy nevidela. Spýtala som sa je, že či sa poznáme? Odpísala mi, že síce nie, ale máme spoločného priateľa a nech sa nehnevám, lebo ona ma nejako nedopatrením odklikla na jeho stránke. Nuž, keďže ten dotyčný muž je z rodiny a ona bola jeho priateľkou, tak som Gabiku, žiadajúcu o priateľstvo, potvrdila za priateľku.
