Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete. Zoznam autorových rubrík: Vtipné príbehy, Súkromné, Automobil, Doprava a dopr. predpisy, Služby, Foto - články, Sviatky, kultúra a tradície, Škola a spomienky, Staroba, Počítač a rodina, Príroda a jedlo, Poézia, Žena, rodina, deti, spomienky, Príroda a zvieratká, Vzťahy, Práca, dôchodok, spomienky, Spoločnosť, Drogy, Zdravie
Zoznam článkov blogera
Marta Novotná
Požiar v susedovej chate
Sú vedomosti, ktoré sme získali v škole a sú aj také, ktoré sme nasávali skúsenosťami a životom. Vždy ma pobavia v časopisoch, knihách, médiach, a pod., keď nám vysvetľujú úplne normálne veci, ktoré sme získali svojim životom. Napríklad, keď som prvýkrát miešala majonézu podľa kuchárskej knihy, tak som sa musela zasmiať. V popise bolo napísané, že do majonézy treba rozbiť dve celé vajíčka a v zátvorke bolo napísané, že bez škrupín. A takýchto vtipných skúsenosti mám aj viac. Po jednom incidente v našej chatovej osade, ktorý sa takmer skončil tragédiou, som si svoj názor poopravila. Prišla som na to, že niektorým ľuďom treba všetko vysvetľovať dopodrobna, a treba ich neustále varovať pred možnými rizikami. Čo sa stalo, vám popíšem ďalej.
Marta Novotná
Deň blbec, alebo ponáhľajúci sa predavač
Mali sme akýsi smolný deň. Okrem toho, že naša mamička sa už v nemocnici mala trošku lepšie, tak nič sa nám nedarilo. Obchody, ktoré boli predtým vždy otvorené, boli zatvorené, mnohé potrebné veci na našu dostavbu chaty nemali, na križovatke mladý motorkár takmer vrazil do nášho auta ... Jednoducho bol to deň blbec. To sme ešte netušili, čo nás ešte v tento podvečer čaká.
Marta Novotná
Mladý, nervózny vodič a starká
Mám rada ľudí a rada medzi nich chodím a rozprávam sa s nimi. Keď môžem, tak im aj rada pomôžem, alebo aj oni mne. Rada ich počúvam a potom píšem aj ich skúsenosti a príbehy. Nemáme radi, keď nás poúčajú, ale niekedy si ani neuvedomujeme, že čo vyvádzame. Je lepšie, keď sa rôznych neprístojnosti vyvarujeme dopredu a poučíme sa z chýb iných. V období, keď sme boli vychovávaní my, tak nám bola vštepovaná úcta k starým ľuďom. Je pravda, že doba nebola taká hektická a v spoločnosti nepanovala taká nervozita. Mnohí starší ľudia sa dnes sťažujú na neúctu mladých a neochotu im pomôcť a niekedy mladí sa sťažujú na podráždenosť a zlobu starých. Je ťažko súdiť, ale myslím si, že to nie je vo veku, ale je to v nás v ľuďoch. Sme rôzni, aj takí, aj takí. Už dávno predtým nás doma a aj v spoločnosti tak vychovali a niečo máme v sebe vrodené. Aj život zanechá na nás stopy. Nervózna doba nás síce ovplyvňuje, ale závisí na nás ako sa prejavíme pri svojej nervozite a ako sa vieme ovládať. Takého nervózneho správania sa týka aj príbeh, ktorý mi porozprávala jedna mamina,85-ročná, priateľka.
Marta Novotná
Jeden deň mladých dôchodcov
Minulý rok, od jari do jesene, sme trávili na našej chate. Boli sme už čerství dôchodcovia a chceli sme žiť aktívne a mať nejaký cieľ. Za tieto dva roky sme si naplánovali zväčšenie našej chatky, a to sme realizovali deň po dni. Takýto jeden jesenný deň dvoch dôchodcov Vám opíšem. Ako tento deň prebiehal? Prebiehal pracovne, ale aj so zábavou, aj s milou spoločnosťou, a pri oddychovaní s myšlienkami na krásnu minulosť a aj budúcnosť.Bolo celkom pekné počasie a aj slniečko nás ohrievalo. Okolie nám dožičilo krásnej zelene a krásnych jesenných kvietkov. Od jazera sa ozývali vodné vtáky a nad nami poletovali a spievali malé vtáčiky. Mnohé už odleteli do teplých krajín. V ten deň sme si plánovali ďalšie práce na chatke. Okrem toho bolo treba pokosiť trávu a zostrihať plot. Tie najväčšie práce boli na stavbe dokončené. Obvodové múry boli postavené, podlahy na novej časti boli zabetónované a strecha bola hotová. Tým sa zväčšila obývačka a pristavili sme dve malé izby. Zostávalo nám ešte veľa práce.
Marta Novotná
Keď sa darí, tak sa darí alebo aj majster tesár sa raz utne
Moja domácnosť má už veľa rokov, a preto aj pri varení a pečení pre mojich drahých si moja kuchyňa všeličo pamätá. Kuchárske umenie som si vyskúšala hlavne v období pred sviatkami, alebo pri rodinných oslavách. V mladších rokoch som rada vymýšľala a kombinovala pri varení a pečení, ale ani teraz nezaostávam. Vždy som sa tešila, že moje produkty mojej rodine chutili. Pri mojich prvých pokusoch sa mi nie vždy všetko darilo, a párkrát som musela produkty kuchyne zachraňovať. Vtedy som bola smutná, ale teraz sa tomu len pousmejem. Veď sa hovorí, že aj majster tesár sa raz utne. Rozhodla som sa uverejniť moje pokusy o prípravu dvoch produktov v kuchyni a zároveň uverejniť aj pravé recepty, tak aby sa vám vydarili. Najskôr Vám prezradím ako som chcela prvýkrát piecť langoše, a potom si môžete aspoň v predstavách pochutnať na tradičnom, rodinnom vaječnom koňaku, ktorý som mala rada hustý a slabo alkoholický. Nepila som ho, ale som ho jedla lyžičkou zo širokého pohárika. Opíšem vám ako som tieto dva produkty zbabrala a napíšem vám aj ich už mnou overené recepty.
Marta Novotná
Prvé mesiace čerstvej dôchodkyne
Keď som odchádzala prednedávnom do dôchodku, tak mi mnohí “závideli” a upozorňovali ma, že sa budem doma nudiť. Bála som sa toho. Niekedy som uvažovala, že nepôjdem do dôchodku, ale budem pracovať ďalej. Časť života som pracovala ako invalidná a doma som bola len keď to bolo nevyhnutné pre moje zdravie. Pred starobným dôchodkom manžel nástojil na tom, aby som zostala doma. Uznala som, že sa treba šetriť, aby sa tie najhoršie časy nevrátili. Je pravda, že v začiatkoch mi chýbali kolegovia a bola som nervózna, ale po nejakom čase som sa uspokojila. Zbytočne som sa bála, lebo ako sa hovorí, na všetko sa dá zvyknúť, aj na šibenicu. Mám stále čo robiť a deň mi uteká tak rýchlo, že ráno vstanem a už je večer. Práve v rovnakom čase zostal na dôchodku aj môj manžel, a tak nie som sama. Hoci začiatky boli ťažké. Vedeli sme, že treba si nájsť zmysel života. Veľa vecí robíme spolu. Zveľaďujeme si svoju malú chatu v prírode a aj svoj domov v bytovke. Chodievajú k nám deti a vnúčatá a my sa zase staráme o našu starú mamičku.
reklama
Marta Novotná
Výber pôrodnice - pôrod prvého dieťatka v rodine
Narodenie dieťatka, vždy vyvoláva v rodine radosť, šťastie a vznikajú rôzne zaujímavé situácie. Je dobré, keď si môžeme zvoliť nemocnicu a lekára sami. Niektorým sa zdá, že v Bratislave je všetko lepšie ako v okresných mestách. Mnohí tam idú s nádejou, že v bratislavských nemocniciach im hneď pomôžu a lekári robia zázraky hneď, a na počkanie. Mnohí Bratislavčania to vnímajú inak, a zdá sa im, že v nemocniciach u nich, sú lekári veľmi vyťažení a nemajú dostatok času na pacientov. Pripúšťajú však, že pre množstvo prípadov, ktoré prejde ich ambulanciami sú skúsenejší ako na vidieku. Aj mladí manželia, o ktorých píšem, sa rozhodli, že ich dieťa príde na svet v dunajskostredskej nemocnici. K tomuto rozhodnutiu sa priklonili nielen kvôli nemocnici, ale aj kvôli tomu, že v tomto meste je manžel doma. Niektorí rodáci a aj lekári v pôrodnici sa im čudovali. Skúsenosti lekárov sú skôr také, že pacienti skôr odchádzajú do Bratislavy ako prichádzajú k ním.V pôrodnici všetko prebehlo dobre. Na svet prišlo malé bábo a potešilo celú rodinu. Zhodli sa, že výber vidieckej nemocnice bol dobrý. Ako všetko prebiehalo pred, počas a po pôrode v nemocnici a aj v rodine vám opíšem.
Marta Novotná
Príbuzní z Austrálie na Slovensku a ich prvá návšteva u nás
Jedného dňa, ich lietadlo pristálo na letisku vo Viedni. Milka bola konečne po dlhom čase zase v Európe. Od emigrácie tu nebola prvýkrát, ale vždy keď došla, tak si to užívala plnými dúškami a vždy spomínala. Nikdy nevedela, či tu už nie je posledný krát. Predsa má už svoje roky. Po pristáti ju len pár kilometrov delilo od jej rodiska. Neprišla sama, ale prišla aj so svojou dcérou Miriam a s jej synom Adamom. Chcela vnukovi ukázať krajinu, kde sa ona a jeho mama narodili, zoznámiť ho s rodinou, aj s takou, ktorú ešte sami nepoznali, a snáď aj priučiť ho trošku slovenskému jazyku.
Marta Novotná
Jeden letný deň v lone prírody
Slniečko hneď od rána krásne svietilo, vtáčiky spievali a zo dvora sa do chaty šírila vôňa sviežej prírody. Boli sme radi obaja, že sme nezostali doma, ale že sme rozhodli stráviť čas v prírode. Tá krása sa nedá ničím nahradiť a vyvoláva v nás krásne pocity a dodáva nám energiu. Ráno sa prihlásili naše deti, že prídu. Tak som sa pustila do varenia obeda. Verím, že to platí stále, že babkine dobroty chutia deťom, tak ako kedysi chutili aj nám. Rodinu treba utužovať a starí rodičia sú na to ako stvorení. Radi sa potešia vnúčatami, deťmi, ale aj s inými členmi rodiny a priateľmi. Najlepšie je to vonku pri vode a v lone zelenej prírody. Vždy sa na takéto spoločné stretnutia s rodinou a priateľmi tešíme a vieme, že tým stmeľujeme rodinné a priateľské vzťahy.
