Už v mladších rokoch som navštevovala, krásne okolie dediny Jahodná a jej prírodu. Práve v tomto období, okolo Malého Dunaja, neďaleko hlavnej cesty vedúcej do dediny Jahodná, bolo niekoľko malých chatiek. Za tých cca 20 rokov sa veľa zmenilo. Po ceste k reštaurácii, kde sa dalo parkovať, bolo postavených veľa chát, ktoré tam predtým neboli. Okolie sme vôbec nespoznávali. Samotná chatová časť dediny, tvorí neveľkú osadu, s prekrásnou prírodou. Pomedzi chaty sem - tam presvitala voda Malého Dunaja a na jeho brehu rástli krásne smutné vŕby s ovisnutými konármi, až do vody. K reštaurácii sme sa dostali len podľa smerových tabúľ a podľa mapy, ktorá ukazuje cestu z Dunajskej Stredy, cez most, do stredu obce Jahodná (viď. mapa v perexe).
My sme však nešli až do obce Jahodná cez nový most, ale podľa značenia, ktoré nás navigovalo do chatovej oblasti v Jahodnej. Za posledným domom, za obcou Dunajský Klatov, na križovatke, sme odbočili vpravo a potom podľa značenia, až k novovybudovanej reštaurácii a k Malému Dunaju.
Reštaurácia (viď. obrázok hore pri prvom odstavci) nás prekvapila. S bývalou reštauráciou nemala nič spoločné, okrem názvu. Je to prízemná, pekná budova, ktorá pripomína kolibu. Vonku napravo od budovy stáli pekné altánky, pre príjemné posedenie. Okolie pri reštaurácii upravujú. Vlastne, v celej chatovej oblasti sa ešte stále niečo stavia, opravuje a upravuje. Reštaurácia má z druhej strany terasu, postavenú priamo nad vodou Malého Dunaja, z ktorej je krásny výhľad na všetky strany.
Vybrali sme sa pokochať prírodou v okolí Malého Dunaja. Nadchýnala nás čistá voda, v ktorej boli vidieť ryby a rastliny. Na obidvoch brehoch rástli stromy, kríky a rybári mali pristavené drevené člny.
Na brehu sú učupené malé chatky, pri ktorých sú drevené móla a pri niektorých sú priviazané drevené člny.
Za veľkým voľným priestranstvom, pripraveným možno na výstavbu, alebo iné účely, stoja veľké chaty, ktoré patria k ešte starej chatovej časti Jahodná.
Cez Malý Dunaj vedie mostík pre peších, s kovovým zábradlím, ktorý si pamätám ešte z minulosti. Na jeho konci stál malý rybár, ktorému sa práve pošťastilo chytiť rybu. Bol zhovorčivý a informoval nás o možnostiach, čo by sme tu mohli vidieť. Nebolo toho málo. A my sme mali k dispozícii len tento deň.
Z mostíka sme nafotili aj prekrásne zátišie na Malom Dunaji, so zafarbenými stromami, ktoré hrali všetkými farbami, od zelenej, po žltú, červenú a až po bordovú. Okolo nás lietali biele vlákna babieho leta, ktorými sme boli celé omotané.
Na druhej strane sme z mosta videli novo budovanú chatu, s terasou nad riekou, akoby zasadenú medzi farebné stromy a kríky.
Oproti budovanej chatke, na druhej strane rieky, stál zaujímavý drevený dom, ktorý podľa malého rybára, nie je obývateľný, lebo sa prepadá. Ľutovali sme, lebo na pohľad bol pekný a veľmi zaujímavo riešený.
Po moste sme prešli na druhú stranu a ocitli sme sa na ulici v dedine Jahodná. Sú tam pekné domy a ja som si pamätala z minulosti, že niekde tu stál park a v ňom bol kedysi pioniersky tábor. Park je stále pekný a udržiavaný a v ňom je Dom sociálnych služieb pre mentálne postihnutých. Zastavili sme sa aj tam. Priateľka chcela ústavu darovať nejaké obnosené a zachovalé šatstvo. Vrchná sestra jej to odobrila a dohodli sa, že to privezie. Tešili sme sa, že sme spojili príjemné s užitočným. Na nasledujúcom obrázku je časť parku a v ňom v pozadí altánok, kde oddychujú v lete postihnutí.
Vrátili sme sa k reštaurácii. Boli sme unavené a rozhodli sme sa občerstviť a vyskúšať služby reštaurácie. Bolo už neskoré poobedie, ale slnko pekne svietilo. Sadli sme si teda na terasu nad riekou. Pozorovali sme okolie, popíjali kávu a nadchýnali sme sa novou reštaruráciou a okolitou prírodou.
Oproti na vode, pod strieborno-zelenými kríkmi, plávali kačky. Hneď za zábradlím rástli obrovské stromy, vo vode kvitlo rákosie a za ním bola vidieť terasa ďalšej chaty.
Rozlúčili sme sa s personálom, vyjadrili sme spokojnosť nad tým ako to v reštaruárii a v chatovej oblasti vyzerá a pomaly sme kráčali k autu. Za pochvalu, sme od personálu dostali pekné pohľadnice. Cestou k autu sa nám prihovoril mladý muž, ktorý nám rozpovedal o histórii obce Jahodná. Rozprával zaujímavo a my sme ním podanú históriu doslova hltali. Rozhodla som sa, si to zapísať. Možno napíšem pokračovanie tohto článku, v ktorom sa budem venovať obci Jahodná a jej histórii.
Príjemný deň sa skončil a my sme sa spokojné, oddýchnuté a plné dojmov, vydali na cestu domov. Na sídlisku sme sa rozlúčili s tým, že keď nám bude počasie priať, tak si takýto výlet zopakujeme. Tá prekrásne príroda v okolí Malého Dunaja stojí za to.
