V jednej stavebnej firme v Bratislave sa konal Mikulášsky večierok pre deti zamestnancov. Veľa pracovníkov a robotníkov pricestovalo spolu s deťmi do Bratislavy rôznymi dopravnými prostriedkami. Do Bratislavy z dediny, neďaleko Serede pricestoval aj otecko s dvoma deťmi, 4- a 5-ročným. Deti zažili zaujímavé a nezabudnuteľné chvíle, počnúc cestou vlakom do Bratislavy, až po cestu mestskou dopravou, električkou a trolejbusom v Bratislave. Ohromene sa dívali na krásne veľké budovy, na veľké obchody, na veľký dopravný ruch a aj na veľké množstvo ľudí na uliciach. Mamička s nimi neprišla. Využila tento mimoriadne voľný deň na práce, ktoré pri deťoch nemohla robiť, ale aj na oddych. Otecko, stavbár, bol väčšinou mimo domu celý týždeň a niekedy aj dlhšie. Deti mal v opatere len zriedkavo. Preto naša mamička, poslala deti na mikulášsku oslavu len s oteckom.
Deti boli šikovné a smelé a pri prvej príležitosti recitovali a spievali, a tak dostali od Mikuláša a jeho pomocníkov nielen plné balíčky sladkostí, ale aj krásne hračky. Otecka program pre deti veľmi nezaujímal. Preto nechal deti na starosti manželke svojho kolegu a išiel na pivo a možno aj na niečo silnejšie, do neďalekého bufetu. Keď sa vrátil, tak už bolo po programe a diskotéka bola v plnom prúde. Deti sa vykrúcali s novými kamarátmi v kole. Domov sa im ešte nechcelo. Ale keďže boli viazaní na vlakové spojenie, museli prerušiť zábavu a ísť na vlak.
Počas cesty sa deti hrali a sledovali utekajúci svet vonku a otecko sa rozprával so známym z ich dediny. Prišli do Serede a zistili, že na odchod autobusu do dediny je ešte veľa času. Keďže autobusová zastávka bola hneď pri hostinci, tak sa chlapi rozhodli vypiť pivo a aj iné na zohriatie. U otecka to nebol prvý pohárik. Vraj, veď bola zima. Deti sa zostali hrať vonku, pred hostincom, aj keď bola vonku zima. Otecka ani nenapadlo, že by deti mohli vybehnúť na hlavnú cestu, pod prechádzajúce auto. Našťastie, sa nič také nestalo.
Po nejakom čase pozrel známy z dediny na hodinky a povedal: “ Za dve minúty nám odchádza autobus.” Obaja boli už trošku omámení alkoholom, a tak sa rýchlo obliekli a vybehli von. Autobus tam už stál. Rýchlo naskočili a ani si nespomenuli, že vonku sa hrajú deti. Ani deti, zaujaté hrou a naháňaním, otecka nezbadali. Dvere sa zatvorili a autobus odišiel.
V dedine obaja vystúpili, podali si ruky a rozišli sa každý do svojho domova. Vonku sa už zmrákalo, keď náš otecko vstúpil do domu. Prehodili s manželkou pár slov, prezliekol sa a išiel po svojej práci. Keďže manželka nevidela a ani nepočula deti, a tak sa na ne opýtala otecka. Tento sa preľakol a uvedomil si, že deti zabudol pred hostincom v Seredi. Chcel ísť naspäť, na autobus do Serede, ale práve vtedy žiadny nešiel. Manželka sa zhrozila a veľmi sa rozhnevala na manžela. Nehádala sa s ním, lebo bolo treba ísť hľadať deti. Nakoniec, pomohol sused a odviezol ich autom do mesta. Keď prišli pred hostinec v Seredi, tak sa tam deti ešte stále naháňali a hrali, hoci už bola tma. Uľavilo sa im, keď boli deti v poriadku. Deti sa divili, prečo je mamička nahnevaná? Našťastie, v ich hlavičkách, údiv nad mamičkiným hnevom, rýchlo vystriedalo nadšenie z Bratislavy, z Mikulášskeho večierka a z cesty vlakom. Rýchlo mamičke rozprávali, čo zažili a akých kamarátov si tam našli. Skackali a túlili sa k nej, lebo im veľmi chýbala. O tom, že ich otecko zabudol pred hostincom v Seredi, sa nikdy nedozvedeli.
Zdá sa to neuveriteľné, ale stalo sa to. Každý, kto si vypočul tento príbeh, sa veľmi čudoval, aj sa pousmial a spytoval sa: “Ako môže niekto zabudnúť na svoje deti? Mne by sa to určite nemohlo stať.” Nuž, ktovie? Bol v tomto prípade hlavným “dôvodom” alkohol, alebo nezodpovednosť, alebo aj oboje? Môže každá mamička zveriť deti do opatery oteckovi? Zabudla niekedy na deti aj niektorá mamička?
