***
Jedného dňa nás mamička zapísala do škôlky. Brat mal tri a ja štyri roky. Zo začiatku sa nám nechcelo vstávať a do škôlky sme išli s plačom. Ťažko sme odchádzali od našej mamičky, s ktorou sme trávili dovtedy takmer všetok čas. Naša milá pani učiteľka sa nás snažila zabaviť, aby sme nemysleli na mamu. Postupne sme si zvykli a neskôr sme chodili do škôlky sami dvaja. Rodičia sa nebáli, že nás niekto ohrozí. Mama nás odprevadila pred bránu, chytili sme sa za ruky, každý sme mali na pleci malý čierny kufrík s desiatou a kráčali sme do škôlky. Vtedy sa v škôlke ešte nevarilo.
***
V škôlke sme sa učili pesničky, básničky a kreslili sme. Naučili sme sa rôzne hry a hrali sme sa vonku v piesku a aj v tráve. Chodili sme spolu do prírody, a zbierali sme lúčne kvietky. V lete sme chodili pod horu na salaš, kde nám bača poukazoval celé jeho hospodárstvo. Neďaleko salaša sme zbierali jahody a maliny a v sade nad salašom rástli biele čerešne, ktorých sme sa najedli do sýtosti. Za lúkou pod salašom tiekol malý, čistý potôčik, Lišňa, kde sme sa kúpali a jašili sa. Potom sme si posadali na lúku a povyberali sme si naše obedy a čaje z kufríkov a najedli a napili sme sa. Na záver výletu, sme sa hrali rôzne hry, zbierali kvety a vyli sme venčeky zo sedmokrások. Vydarené venčeky a kytičky sme doniesli, spolu s lesnými plodmi, mamičke. Neskoro poobede, unavení, vyšantení, ale spokojní, sme zišli dole do dediny. Naša mladá učiteľka bola obetavá a mala rada svoje povolanie a hlavne nás, deti. Nebála sa ísť s celou triedou malých detí, na celodenný výlet.
***
Raz sa na Mikuláša chystal pre deti našej dediny, v starom kaštieli, maškarný ples. Veľmi sme sa tešili a otravovali sme mamičku, čím by sme chceli byť a aký kostým, by nám mala ušiť. Naša mama bola veľmi šikovná a rada nám šila. Navrhla, že ja budem hviezdička a bratček bude kozák. Šaty mi ušila z tylu a pošila ich trblietkami a flitrami. Na hlavu mi ušila parochňu z bielych vlasov a na ňu mi prišila trblietavú hviezdu, všetko z ozdôb na vianočný stromček. Na biele pančuchy a na cvičky mi prišila trblietky. Vyzerala som ako malá, trblietavá princezná. Bratovi obliekla bielu košeľu a moje červené, upravené nohavice, a navrch ušila červenú vestu a obula mu čierne, lesklé čižmy. Na hlavu mu ušila červenú, kozácku čiapku, dookola oblepenú bielou vatou. Otecko vyrezal z dreva šabľu, nafarbil ju a pripevnil ju na široký opasok. Z môjho bratčeka sa stal milý, malý kozáčik. Obaja sme mali na tvári škrabošku, ktorú sme vyrobili spolu s mamičkou.
Na maškarnom plese bolo veľa krásnych masiek. Tešili sme sa, keď mamička prezradila ako sme jej pomáhali. Vyhrali sme aj nejakú cenu, ale už si nepamätám, čo to bolo, po toľkých rokoch. Spomínam si na to ako sme sa zabávali, tancovali aj s ostatnými deťmi a pritom sme vystrájali rôzne huncútstva. Chlapci ma poťahovali za umelé vlasy, navzájom sme si podkladali nohy,.... Chi, chi,... To sme potom vyzerali ako kominári, keď sme padali na naolejovanú čiernu dlážku. Viem si predstaviť ako nás naši rodičia a učitelia čistili a umývali, hoci si to už celkom nepamätám.
***
Často sme nacvičovali program na rôzne oslavy a tešili sme sa. Mladá učiteľka nás naučila rôzne scénky, pesničky, básničky a tance. Oblečenie sme si vyrábali sami, alebo za pomoci rodičov. V škôlke sme si šili sukne z krepového papiera, robili čelenky z tvrdého papiera a vymaľovali sme si ich s vodovými farbami. Chi, chi,...To bol obrázok. Boli sme vymaľovaní, ešte aj za ušami. Celkom si to viem ešte aj teraz, predstaviť. To bola zábava, keď nás potom učiteľka alebo rodičia umývali a nešlo to z nás a z našich odevov dole. Na oslave, kde sa zúčastnila takmer celá dedina, nám všetci tlieskali a naši dospeláci boli na nás pyšní.
***
Niekedy sme sa v škôlke aj trošku báli. Raz ráno sme prišli do škôlky a naša učiteľka nám oznámila, že do škôlky príde lekár. Môj bratček a ja sme sa zľakli. Potichu sme si vzali naše kufríky a nebadane sme sa vykradli zo škôlky a poď ho domov. Domov sme prišli so slzami v očiach. Mama sa trošku hnevala. Jeden cez druhého sme jej s plačom hovorili, že sa nechceme nechať očkovať. Mamička nám vysvetlila, že lekár nás prišiel vyšetriť a nie pichať. Tak sme sa upokojili, lebo mamičke sme verili, keďže nám nikdy neklamala. Mama nám utrela slzičky, vzala nás za ruky a odviedla do škôlky. Po vyšetrení nám lekár povedal, že je všetko v poriadku. Mamičku sme uistili, že už zo škôlky neujdeme, a tak odišla. Zostali sme v škôlke s našimi kamarátmi, až kým nás pani učiteľka neposlala domov. Stalo sa, že na ceste domov, nás zlé deti obťažovali, ale môj odvážny bratček nedovolil, aby nám a hlavne mne, uplakanej a ustrašenej, ublížili. Niekedy nám naša mama išla oproti, alebo nás čakala pred naším domom.
***
V priebehu našich škôlkarských rokov sa istotne našlo aj viac zaujímavých príbehov, ale už si všetko nepamätám. Život je aj o tom, že zabúdame, lebo tých prežitých rokov je veľa a príbehov stále pribúda. Malé deti sú veľmi kreatívne a vynaliezavé a je jedno, v ktorej dobe žijú. Sú také, akí sme my, rodičia a akí príklad im dávame. Nie, krikom a bitkou dosiahneme svoje, ale svojím príkladom.
Čo si myslíte o tom vy? Ja vychádzam z našich rodičovských skúsenosti, keď sme vychovávali naše dve, teraz už dospelé, deti. Napriek tomu, sa pri výchove nášho vnúčika, s jeho rodičmi, nie vždy zhodneme. Poradíme im, ale skutky a výchovu necháme na naše deti. Výchova ich detí je plne v ich rukách.
