V letných mesiacoch radi trávime pekné dni na chate, a tam sa stretávame s našimi deťmi a vnukmi. Malí majú radi vodu a radi sa aj sem-tam striekajú, šantia a aj pomáhajú polievať kvety, stromy a kríky. Hlavne dedkovi obaja pomáhajú, a dokonca aj stavať. Potom je hlavne ten päťročný natešený a oznamuje rodičom, že pomáhal stavať dedkovi chatu.
Malý, ročný vnúčik, veľmi pohyblivý a učenlivý, všetko opakuje po svojom “veľkom bratovi”. Keď ten ide hore po tehlách, tak aj ten malý skúša ísť hore. Ide mu to dobre. Samozrejme, že sme pri ňom a dávame na neho pozor. Rozhadzuje ručičkami a nechce, aby sme ho držali. Preto ho zložíme radšej dole.
Prišla k nám na návštevu naša kamarátka so svojim malým psíkom Bobom. Naši vnúčikovia mali z tejto návštevy obrovskú radosť. Hlavne ten malý tlieskal ručičkami a vykrikoval: “mo, mo”. Dcéra nám vysvetlila, že to znamená, že tam je psík. Boli na výlete v Rakúsku a boli tam ovečky a malý miesto be,be, kričal, že mo, mo. Dovtedy hovoril na psíka hav, hav, ale odvtedy to nehovorí. Deti boli šťastné a úžasné. Hladkali psíka, lozili za ním štvornožky pod stolom a výskali pri tom. Malý mu strkal ručičku do papuľky a Bobo mu nič neurobil. Nepáčilo sa mu, keď ho malý ťahal za chvostík. Vtedy sme už aj my zasiahli a kamarátka vzala Boba na ruky.
Keď sme išli k jazeru malý sa tešil, a vykrikoval: “kabo, kabo”. To v jeho reči znamená, že voda. Dedko mu nanosil okrúhle kamienky a on ich hádzal do vody a vydržal by tam aj hodiny. Potom sme ho presvedčili, že ideme ďalej, kde bol lepší prístup k vode a všade boli okrúhle kamienky. Sadol si takmer k vode a hádzal kamienky do vody. Najradšej vyškrabával z hliny tie kamienky, ktoré boli zahrabané najhlbšie. Sedeli sme tam dlho a už nás prešla trpezlivosť, a tak sme malého prehovárali, aby sme už išli domov. Nechcel, lebo tá voda v jazere ho fascinovala. Tak ho dedko vzal na ruky a “s muzikou” sme išli až k našej chate. Pred chatou si uvedomil, že tam je mama a zabudol na vodu a len opakoval: “mama, mama”.
Vo vnútri kričal: “ kabu, kabu” a to znamenalo, že chce piť mlieko. Dcérka nám vysvetlila, že to je označenie pre všetko čo sa je a pije. Potom chcel zažínať svetlo a začal otvárať a zatvárať dlaň. To vraj znamená, že zažať alebo zhasnúť. Rovnako ukazuje, keď chce niečo otvoriť alebo zatvoriť. Starší jedol keksík a nechcel malému dať, a tak mu malý hovoril: “Dami ja.” V jeho reči to znamenalo, že daj mi.
Slniečko krásne svietilo, a tak dedko namontoval hadicu a pustil vodu. Obaja sa tešili a kričali. Starší už aj sám pyšne polieval. Malý sa pritom zlostil, lebo prskajúcu vodu chcel chytiť ručičkou. Dedko mu v tom bránil. Malý volal znova: “kabo, kabo”. Neopakovali sme po ňom, ale hovorili sme mu, že voda. Zrazu sme začuli, že z toho nadšenia začal volať: “voda, voda”. Podarilo sa mu zachytiť prúd vody rukou a zvolal: “ Paáá ”, lebo voda bola veľmi studená. Tak isto kričí, aj keď je niečo horúce. Potom išiel k sudu, kde bola napustená voda a celú ruku aj s rukávom namočil do nej. Mama mala “radosť” a musela ho prezliekať a nielen raz, lebo raz sa postriekal pri polievaní a raz mal zase ruku v sude.
Keď prídu na chatu, tak prvé, čo dedko urobí, tak odmontuje páku na vodu z vodovodu, aby malí nevedel pustiť vodu, lebo mama by sa ho istotne nedoprezliekala. Malý sa vie riadne zlostiť, ale všetci poslúchame mamu, ktorá nám dá inštrukcie, a tie dodržujeme. Starší vnúčik mu hovorí niekedy, že “ drobec ”.
Malý sa takmer ničoho nebojí. Chytá pavúky, mravce a všetko čo lezie po betóne. Všetko chce vyskúšať a ochutnať.
Najväčšou zábavou pre staršieho vnúčika je kosenie trávy. Teší sa, keď mu dedko dovolí trošku chytiť kosačku. Potom pokosenú trávu nasypú do fúrika a jedného alebo druhého posadí na trávu a vezie ich na skládku trávy. To je najlepší dopravný prostriedok a majú z toho zážitok. Dedko ich niekedy povozí aj na lopate. Vo vnútri majú autá, hračky,..., ale najradšej sa hrajú “ s nehračkami “. Voziť sa na fúriku alebo na lopate je zábavnejšie ako na bicykli. Niekedy ho privezú celkom zbytočne.
Bol to veselý deň a my sme sa s dedkom naučili nové slová a gestá malého. Deti robili všetko s nami, takže sme takmer nič nedorobili. Ale vôbec to nevadilo, lebo to bol pre nás, starých rodičov, najkrajší deň tohto týždňa. Naši vnúčikovia a naša dcéra nás obohatili a nielen o novú komunikáciu, ale o milé spomienky na časť našej rodiny. Žijeme z toho až do nasledujúceho stretnutia s našimi deťmi a vnúčikmi.
