Keď príde vnúčik k nám na návštevu, ten rituál prebieha takmer vždy rovnako. Niekto niekoľkokrát zazvoní. Zdvihnem domový telefón a ohlásim sa. Na druhom konci mi sladký hlások zakričí: “Babaáááá!”. Viem, že to je môj najmilší poklad s našou dcérkou. Otvorím a počujem ako buchnú domové dvere. Už sa neviem dočkať, pokiaľ vyjdú na tretie poschodie. Náš vnúčik sa sám poctivo šplhá na tretie poschodie. Netrvá to dlho a párkrát počujem zabúchanie pästičkou na dvere a na to niekto zazvonil. Boli to moji drahí. Keď som otvorila, malý sebavedomým krokom vkročil do chodby, úsmev od ucha k uchu a jeho mama s kapsou za ním. Mama mu hovorí: “ Matúško pozdrav babku.” Tak Matúško hlesol: ”Tau!” Spýtala som sa: “Môj malý a pusu mám kde?” Matúško pristúpil ku mne. Ja som sa zohla a on mi dal na líce veľkú pusu. Na to si povedal: “Mam, mam.” Dcérka hneď vysvetlila, že to je mňam, mňam a znamená to, že taká bola sladká tá pusa.
Potom som mu chcela pomôcť vyzliecť, hoci jeho ručičky si šikovne začali vyzliekať kabátik a potom si šikovne vyzul topánočky. Dcérka protestovala: “Nechaj mami, on sa vyzlečie sám.” Tak som ho nechala.
Hneď zamieril do obývačky a už hľadal ovládač. Zopol ručičku k prosbe a chcel zapnúť televízor a hovoril mi: “Baba, tele ?”. To znamená, že babka, prosím zapnúť televízor. Keď bola reklama, tak sa usadil v kresle a nikým sa nedal vyrušovať. Jeho zrak sledoval len obrazovku. Keď reklama odišla, tak išiel ku kazetám DVD a vybral si obľúbenú rozprávku Pat a Mat a ukazoval mi ju so slovami: “Baba, toto.” Pritom si zopol ručičky, a tak prosil, aby som mu pustila DVD. Už vie, ktorý gombíček má stlačiť, aby vyšla schránka na DVD a vložil tam DVD. Potom stlačil Play a sadol si do kresla a pozeral sa na rozprávku. Smial sa na smiešnych situáciách rozprávkových figúrok a sem-tam aj zakričal: “Pa, Pa...”. To znamená, že Pat, Pat,... Pritom sme sa s láskou na vnúčika pozerali a zabávali sme sa na jeho žvatlaní.
Náš malý najviac miluje cvičenie s dedkom. Keď príde dedko domov z práce domov, malý tlieska a kričí: “Dede, dede, hopapaáá.” a hneď sa chytí dedka za ruky, vyšplhá sa až na jeho prsia a potom sa prehodí a urobí salto. Keď sa dedko nemá k činu a nevyzlieka sa, tak mu sám rozväzuje topánky a ťahá z neho dole kabát. Dedko je v siedmom nebi.
Keď sa už nabaží všetkého, ide do detskej izby a povyťahuje autíčka a knižky a hrá sa a potom si číta. Jeho najmilšia knižka je o krtkovi. Vždy kričí: “Kltkoó!”
Veľmi miluje starý plechový, detský kredenc jeho mamy. Vie sa s ním zahrať hodiny. Poslúži mu na varenie, ale aj na garáž pre autíčko. Malé deti sú vynaliezavé.
Má rád autá, a hneď spozná aj našu fiatku. Hovorí jej, že “atka”. Vždy ide rád s dedom “pá,pá,...”. Väčšinou sa musia zastaviť pri našom aute. Aj vtedy spolu otvorili naše auto. Malý figliar sa posadil do auta, zatvoril dvere a točil volantom. Nevediac ako, stlačil cuplík na zamykanie dverí. Báli sme sa ako ho dostaneme z auta von. Našťastie, dedko predtým otvoril vzadu kufor, a tak sa pretiahol cez zadné sedadlo a otvoril auto. Malý mal radosť a tlieskal od radosti ručičkami ako dedko liezol za ním. Vôbec si neuvedomil, že sa tam zamkol. Pri troške nepozornosti dospelých, by takí malí toho povyvádzali.
Niekedy vie byť aj žiarlivý a aj sa nazlostí, hlavne keď je unavený a chce sa mu spať. Stalo sa, že dcérka nám ukazovala malú dcérku jej švagrinej. Malý prišiel, tešil sa a kričal: “Bábo, Eli, bábo, Eli,...!” Tak sa volalo malé bábätko. Keď však začala ospevovať malú Elenku naša dcérka, tak sa malý nazlostil. Čudovali sme sa. Veď on žiarlil. Dcérka podišla, bez nervozity k malému a vysvetlila mu, že ona ho má rada, ale aj malé dievčatko majú radi, lebo je ich rodina a netreba sa nad tým zlostiť. Malý sa utíšil a pohladil ručičkou maminu, hlavičku si položil na ňu a hovoril: “Moa, moa,...“ To bolo od neho ospravedlnenie.
Možno, že by niektorí vychovávali toho malého trošku ináč a priznám sa, že niekedy aj my starí rodičia. Keď boli naše deti malé bola iná doba a iné podmienky. Niekedy si mnohé veci prediskutujeme, dcérke poradíme, ale do výchovy malého sa mladým nestaráme. Manžel hovorí dcérke zo žartu, že je internetová mamička a malému, že je internetový vnúčik. Vraj preto, lebo mladí všetko vyčítajú na internete. Niekedy by sme boli pri výchove malého aj za niektoré osvedčené recepty našich starých materí. Ale ktovie ako je to správne? Snáď, na každé malé človieča platí iný spôsob výchovy, podľa jeho povahy.
Takýchto príhod som nazbierala za tie roky veľmi veľa. Keďže deti nežijú s nami, pri každej návšteve vidím ako sa malý vyvíja a ako rastie. Na jeho šibalstvá a na pokroky som si takto zaspomínala práve kvôli jeho narodeninám. K tretiemu výročiu sme mu boli zablahoželať aj my. Darček si vybral sám, a tak som si nemusela veľmi “ lámať hlavu“.
Raz mi priniesol leták z obchodného domu a ukazoval mi: “Baba, toto heli. Ti, ti,...” Potom mi dcérka preložila z jeho jazyka, že si prosí kúpiť také lego - helikoptéru, aké je na obrázku, a to preto, lebo bude mať tri roky.
Milé sú tie maličké deti a zážitky s nimi sú pre nás nezabudnuteľné, a preto sme my starí rodičia z nich úplne uchvátení. Už zase čakáme netrpezlivo na ich návštevu.
