S manželom žila sedemnásť rokov, narodila sa im dcérka. Ich život bol celkom bežný ako u mnohých ľudí, až do jedného dňa. Manžel sa stretol so starou láskou, spolužiačkou zo základnej školy, ktorú mu rodičia v mladosti zabránili. Bola rozvedená, a tak sa dali dohromady. Vplyvom tejto známosti vzťah Betky a manžela ochladol a rozviedli sa. Manžel odišiel za starou láskou.
Betka zostala sama so svojou malou dcérkou. Musela pracovať, aj keď to pre ňu, s malou dcérkou, nebolo ľahké. Ešteže mala mamičku, ktorá jej pomáhala. Pracovala ako výčapníčka, neskôr ako recepčná. Krehká žena vo výčape, to nemala ľahké a prišli aj tu problémy. Kolega jej znepríjemňoval život a zažila pri ňom plno stresov. Bol gemblér a okrádal, nielen ju. Polícia zakročila a dotyčný kolega skončil v krimináli. V dôsledku stresov sa zdravotne zosypala a dostala silnú cukrovku.
Ďalšie kríže na Betku ešte len čakali, keď jej ochorela mamička. Mala v bruchu tri nádory, ktoré jej vyoperovali. Mamičkin stav sa zlepšil. Došlo však k ďalšej tragédii, keď mamičku kopol na hospodárstve býk. Dva roky ležala ochrnutá, nemohla sa hýbať. Betka to zvládala statočne, aj keď sama bola chorá. Starostlivosť o dcérku a o mamu ju celkom zamestnávala. Na veľkú radosť Betky sa mama z toho svojou húževnatosťou dostala. Mamička nečakala na zázraky, ale sama začala postupne bicyklovať nohami a neskôr začala posilňovať aj ruky a celé telo na nafukovacom kolese. Oplatilo sa, lebo vyzdravela a znova je sebestačná.
Keďže nemocnice boli veľakrát Betkiným dočasným domovom, stalo sa, že sa tam stretla a spriatelila sa so Stanom, podnikateľom, ktorý tiež žil sám. Napriek tomu, že je o osem rokov mladší, zblížili sa a rozumejú si. Teraz žijú spolu v našom meste, v dvojizbovom byte. Obaja majú deti z predchádzajúceho manželstva, ona 15-ročnú dcérku a on 18-ročného syna. Keďže sú obaja konzervatívny, plánujú svadbu, a to nielen na obecnom úrade 21. augusta, ale aj v kostole 21. októbra rovnako v tomto roku. Keď nám rozprávala o Stanovi a o svadbe, v jej očiach sme videli iskričky šťastia a v jej slovách znelo veľa lásky a dôvery k Stanovi.
Kolegyňa s ňou rozprávala po maďarsky a ja zasa po slovensky. Reagovala na obidva jazyky a rozprávala obidvoma veľmi dobre. Betka sa zamyslela a konštatovala, že jej manžel bol maďarskej národnosti a ona tiež, a napriek tomu im to nevyšlo a on odišiel za inou. Terajší partner Stano je Záhorák a žijú už dlhý čas spolu, veľmi si rozumejú, spolu pracujú a plánujú ďalšiu budúcnosť. Vôbec im neprekáža rozdielna národnosť, skôr naopak, chápu sa a navzájom sa prispôsobujú. Zdôraznila, že sa jej vôbec nepáčia tie žabomyšie vojny našich národností. Aby potvrdila to, čo predtým konštatovala, obrátila sa na mňa a opýtala sa ma: “Že nám nevadí, že sme každá inej národnosti? Čo poviete, vieme sa dohodnúť?” Súhlasila som, že sa rozumieme a nemáme žiadne problémy s komunikáciou. Potvrdila som jej, že ja tu žijem na juhu dlho a nemám žiadne problémy, a keď aj, tak nie s Maďarmi, ale s hlúpymi ľuďmi. Bola rada, že sme s kolegyňou súhlasili s jej názorom.
Betka, invalidka, toho času 49-ročná, verí v znamenia. Hovorí, že ona narodená v znamení Váh si rozumie so Stanom 41-ročným, lebo je narodený v znamení Strelca. Čo poviete, je to v tých znameniach?
Keďže svadba Betky a Stana, na obecnom úrade, je už túto sobotu a za dva mesiace bude aj cirkevný obrat, želám obidvom v mene svojom a v mene mojich kolegýň a kolegov, dlhý, spokojný spoločný život a obom veľa zdravia, ktoré tak potrebujú. Hoci sme sa len pred nedávnom zoznámili, myslím si, že budeme dobré kolegyne. Zároveň verím, že “smolu” v živote si už vyčerpala a čaká ju len samá radosť a šťastie. Tak jej držme všetci palce.
