Keďže rodičia boli zamestnaní, tak sa domáce práce vonku a v hospodárstve u nás robili väčšinou neskoro poobede, alebo v piatok a v sobotu. My deti sme všetko sledovali a aj sme svojou malou troškou prispeli a snažili sme sa pomáhať naším rodičom.
V jedno pekné slnečné sobotné dopoludnie sa náš otecko vybral do dvora za domom, kde sme chovali zajace a iné domáce zvieratá. Dohodli sa s mamičkou, že v nedeľu na obed mamička uvarí zajaca na smotane s knedľou. My s bratom sme to mali veľmi radi.
Otecko najskôr zajaca zabil a potom ho zavesil za nohy na dva koly na plote a sťahoval z neho kožu. Keďže vedel ako trpím, keď zabíja zvieratá, tak mi o tom radšej nepovedal a vytratil sa z domu tak, aby som nevedela, čo ide robiť. Chcel to urobiť rýchlo, pokiaľ som bola v detskej izbe.
Čo čert nechcel, ja som práve vtedy dočítala kapitolu a napadlo ma, že som nedala sliepkam vodu, tak ako mi kázala mamička. Preto som vošla do dvora a naliala som sliepkam vodu do malého válovčeka. Veľmi rada som sa starala o naše zvieratá. Vtedy som uvidela, že čo ocko robí a zostala som stáť ako zamrznutá. Uvidela som visiaceho zajaca na koloch, a to mi stačilo. Otecko chcel podísť ku mne, lebo ma chcel ušetriť tohto pohľadu a posielal ma dovnútra. Zrazu, sa zajac, napoly zvlečený z kože, začal na plote, na koloch trepať. To bola pre mňa hrôza. Začala som plakať a triasť sa a utekala som k mamičke do kuchyne. Cez slzy som sa jej snažila vysvetliť ako musel zajačik trpieť. Mamička mi najskôr nerozumela a tíšila ma. Keď pochopila prečo plačem, otvorila okno na kuchyni a opýtala sa ocka, že čo sa deje. Otecko jej vysvetlil, že zrejme slabo udrel zajaca a nezabil ho, a preto sa zviera začalo na plote hádzať. Bolo mu toho ľúto a vysvetľoval, že sa mu to nikdy predtým nestalo. Vraj, už je po všetkom a chybu napravil a už porciuje mäso do misky. Mamička sa upokojila a aj mňa tíšila a vysvetlila mi, že čo sa skutočne stalo. Hoci som nič nepovedala, na ocka som sa v duchu veľmi hnevala.
Na druhý deň mamička navarila výborné mäso na smotane a veľmi chutilo celej rodine. Pravdaže, okrem mňa. Odvtedy ako som bola svedkom tohto pre mňa hrozného zážitku, nemôžem jesť zajačie mäso, hoci dovtedy som ho mala veľmi rada. Zostalo mi to až doteraz, hoci to už nevnímam tak hrozne ako dieťa, ale mám pri jedení zajačiny divný pocit a nemôžem si to mäso vychutnať. Keď dostaneme od rodiny zajaca, tak ho manželovi pripravím, ale sama z neho nezjem ani kúsok.
