Uvarila som obed. Vyzrela som von z kuchynského okna. Vonku poletovali snehové vločky. Potom sa vyjasnilo. Zrazu obrovský mrak. Vonku je tma akoby malo pršať týždeň. Sadla som si k oknu a pozerám sa von. Zdá sa, že prší a trošku pofukuje. Som rada, že nie som vonku. Som pokojná. Dážď ma upokojuje.
Počujem veľký buchot. Čo to je? Hrmí? Nie, to nehrmí. Padajú krúpy, veľké ako hrach. Bubnujú všade naokolo a vyzerá to akoby ich niekto zhadzoval lopatou dole. Za chvíľu bol trávnik biely, plný krúp. Trvalo to len pár minút. Potom už len pršalo a fúkal vietor. Nebol to víchor.
Odídem od okna, aby som prestrela na stôl. Niekto zvoní. A už počujem džavot a dupot po schodoch. Prišli deti. Sú v poriadku. Žiadny veľký víchor sa nekonal. Cesta prebiehala dobre. Veď len fúka vietor a prší.
Večer som sa dozvedela, že EMMA k nám na Slovensko neprišla. Silný vietor šarapatil na Záhorí a v iných kútoch Slovenska. Ľudia sú bez elektriny, stromy popadané po cestách a pod. Ďalej som už nepočúvala. Ešte som však pre istotu skontrolovala, či deti prišli v poriadku domov. Boli doma a v poriadku. Cesta bola v pohode. Bola som rada, že EMMA na Žitný ostrov neprišla.
