Skoro na jar nás prekvapila takáto krásna Fialka (latinsky Viola), ktorá sa objavila na kraji skalky. Bolo to kus vonkajšej prírody, ktorý sa k nám dostal, nie mojím pričinením. Oživila našu skalku, lebo tá sa len prebúdzala k životu. Neskôr sme našli fialky kvitnúť aj na kraji trávnika. Tvorili krásny kus prírodného, modro sfarbeného koberca. Bola to nádhera. V prírode na lúkach, pod kríkmi, v parkoch a lesoch nájdeme rôzne druhy tejto fialky s rôznym sfarbením (tmavofialové, bledofialové, biele, atď.).
V rohu za skalkou, pod naším ihličnanom sa ťahal a pekne kvitol Zimozeleň (latinsky Vinca), z čeľade zimozeleňovitej. Jeho kvietky, krásne modro svietili do diaľky. Je to veľmi húževnatá a plazivá rastlinka. Hoci som ho na jeseň rozriedila, na jar krásne zakvitol a zakryl nie veľmi kvalitnú pôdu za našou elektrickou rozvodňou. Pochádza z Európy a Malej Ázie. Nie je náročná na pôdu a dobre sa jej darí v tieni a polotieni a v priepustnej, vlhkej pôde. Má rôzne druhy kultivarov s modrými alebo fialovými kvetmi.
Neďaleko susedovho plotu naplno rozkvitol malý kríček Zlatého dažďa, alebo inak Zlatovky (latinsky Forsythia x intermedia). Je to krík, ktorý u nás začína vegetačné obdobie. Pestujeme ho ako solitér, ale pekne pôsobí aj v skupine.
Na hriadke neďaleko plota a skalky rástli žlté Narcisy (latinsky Narcissus hybridus). Je to cibuľovina a existujú rôzne druhy od nízkych po vysoké, žlté, biele a aj kombinované. Je z čeľade amarylkovitých. Nekrášli len naše hriadky, ale môže krášliť aj naše izby, a to rezané, ale aj zasadené v debničkách.
Na kvetinovej hriadke pri chatke rozkvitli Tulipány červené (latinsky Tulipa kaufmanniana) a Hyacinty ružové (latinsky Hyacintus orientalis). Okrem nich tam rástlo a kvitlo mnoho inak sfarbených tulipánov
(bielych, žltých) a aj hyacintov (tmavofialových a bielych), ktoré som však nestihla nafotiť. Všetko sú to cibuľoviny a rastú na jar. Po odkvitnutí a zaschnutí listov ich treba vybrať zo zeme a v auguste ich treba znova zasadiť do hriadky. Potom sa nám odvďačia krásnymi kvetmi.
Na konci hriadky pri chatke rastie Bledavka. Neviem ako sa volá odborne? Snáď mi niekto poradí. Patrí medzi cibuľoviny. Veľmi rýchlo sa rozmnožuje a vôbec ju netreba na zimu vyberať z pôdy.
Hneď vedľa, na kraji skalky, sa zobúdza zo spánku Poniklec (latinsky Pulsatila). Ešte len začína roztvárať púčiky. Darí sa mu na slnku, v priepustnej a humusovej pôde. Má pôvabné listy a nápadné kvety a neskôr zaujímavo ochlpené plody.
Za chatou a naším skladom na nástroje sa veľmi rýchlo rozrástli dva krásne kríky Orgovánu (latinsky Syringa vulgaris), a to jeden fialový a druhý biely. Jeden bledofialový, nám vyschol. Asi sa mu nepáčila pôda alebo podmienky pre rast. Všetky sme ich dostali od priateľov. Je z čeľade olivovitých a pochádza z Juhovýchodnej Európy. Rastie do výšky 5 - 7 metrov. Kvety sú vhodné aj do vázy. Odporúča sa po odvitnutí zvyšky kvetov z kríka orezať. Je nenáročný a odolný. Je dobre tvarovateľný. Môžeme ho pestovať ako solitér, alebo tvarovať ako stromček, ale môže tvoriť súvislý plot (ako v našom prípade).
Pri našej chatke krásne rozkvitla Sirôtka, voláme ju aj fialka záhradná (latinsky Viola). Je z čeľade fialkovitých a poznáme veľa jej druhov a kultivarov. Môže sa pestovať v záhradkách, ale aj v debničkách a kvetináčoch. Niekedy, jej malo kveté druhy nájdeme aj medzi trávou. Tieto veľké, šľachtené Sirôtky pestujeme ako dvojročné druhy. Pestujeme ich na slnku, ale aj v polotieni. Treba ich polievať a majú radi výživnú pieskovo-ílovitú pôdu.
Neďaleko medzi skalkou a plotom, kde pôda nie je najvýživnejšia, vyrástla a rozkvitla Konvalinka voňavá ( latinsky Convallaria majalis), ktorú sme tam len nedávno presadili zo zadnej časti pozemku, čo je príčinou, že má tak málo kvetov a listov. Je z čeľade ľaliovitých. Pochádza z mierneho pásma Európy, Ázie a Ameriky. Kvety veľmi silno voňajú. Konvalinky sa rozširujú podzemkami, na ktorých koncoch sú puky so základmi kvetenstva listov. Môžeme ich pestovať v záhrade, v debničkách, ale videla som ich rásť aj v lese. Napríklad rastú v lese na Jankovom Vŕšku nad dedinou Uhrovec pri Bánovciach nad Bebravou. Je to zákonom chránená rastlinka.
Pri susedovom plote sa rozprestiera kríček Černice (latinsky Rubus fruticosus), ktorý nádherne rozkvitol. V lete bude z kvetov veľa chutného ovocia, z ktorého upečieme aj nejaký koláčik. Nevýhodou je, že priláka každoročne veľa hmyzu a často je ovocie narušené. Tento náš kríček je nenáročný a odolný voči mrazom. Každý rok ho tvarujeme, lebo sa rýchlo rozrastá. Pestujeme ho nielen pre ovocie, ale aj na okrasu. Černice majú veľa odrôd a kultivarov.
Neďaleko pri tom istom plote a o nejaký čas neskôr, pri hroznovom kríčku, rozkvitli Margaréty záhradné ( latinsky Leucanthemum maximum). Patria medzi margarétove trvalky. Kvitnú od júna do augusta. Hodia sa do vidieckych záhrad, ale v poslednom čase sa stávajú okrasou aj moderných záhrad. Pre dobrý rast margarét a pekné kvety treba rastlinku hnojiť a pestovať v priepustnej pôde a na slnku. Rezané kvety sa hodia aj do váz.
Na hriadke nás teší svojim pekným červeným kvetom Georgína (latinsky Dahlia pinnata), patriaca do skupiny jednoducho kvitnúcich georgín. Georgíny rozmnožujeme hľuzami. Vytvárajú malé kríčky. Na zimu ich vyberáme z pôdy a na jar vysádzame. Má mnoho druhov a sú rôzne sfarbené. Sú veľmi vhodným rezaným kvetom do váz.
V tejto časti záhradky nájdeme veľmi pekné žlté kvietky, ktoré s priateľkou voláme smradky. Odborne sú to však Aksamietnice (latinsky Tageter). Poznáme rôzne druhy tejto kvetiny. Naše smradky sú nízke a veľmi nenáročné a znesú aj sucho a aj dážď. Rezané, vo váze vydržia 8-15 dní. Môžeme ich sadiť jednotlivo, ale môžu vytvárať aj nízky plôtik (tak ich pestujem najradšej). Veľmi pekné sú aj vysoké kultivary.
Pod našimi ihličnanmi sa krčili bohato rozkvitnuté malé R uže červené a žlté. Sú z čeľade ružovitých a ich latinský názov je Rose. Keď som ich fotila, tak manžel polieval celý pozemok, čo vidieť aj na fotografii. Červené ružičky napadol nejaký škodca a lístky odpadli. Po odkvitnutí sme ich ošetrili a ruža znova vyhnala nové konáriky a lístky. Okrem týchto druhov pestujem ešte ružičky popínavé červené, okolo našej vstupnej brány na náš pozemok, ktoré však v tomto článku nie sú.
Ružičky sú veľmi bohatou skupinou drevín, čo do druhov a čo do farebnosti. Pestovali ich už v starom Grécku i v Ríme. Dnes sú obľúbené na celom svete. Niektoré kvitnú len raz do roka a iné stále. Sú druhy, ktoré pestujeme aj v kvetináčoch a všetky sú vhodné aj na rezanie do váz. Obľubujú stredne ťažkú, priepustnú, humusovú pôdu s dostatkom minerálov, vrátane vápna. V čase vegetácie ich výdatne polievame. Na zimu ruže v záhradke zazimujeme. Po odpadnutí listov ich nakopcujeme kompostom a kompostovou rašelinou, resp. prikryjeme hlinou a môžeme prikryť aj čečinou. Tvarujeme ich podľa druhov a potreby.
Tak toto boli moje zvečnené spomienky na rastlinky a kvietky od jari do jesene minulého roka. Snáď som Vás potešila. Sú však aj také rastlinky, ktoré som nestihla odfotiť: biele, ružové a červené pivónie, biele fialky, chrysanthémy, cínie, kosatce, gladioly, rastlinky v skalke a iné kríky a rastlinky, ktoré pestujem v okolí našej chaty.
Kvitnúcu yuku, kvitnúce granátové jablko, ťahavé červené ruže, tuje, kvitnúce jahody, kríky a plody ríbezlí, skalku a iné rastlinky v okolí našej chaty sú uverejnené tu, v mojom článku Naša krásna príroda pri jazere .
Moje kvety doma a na balkóne som uverejnila tu, v článku Živá príroda na balkóne a v byte .
